Autor je umelec a publicista
Reakcia Ivana Mikloša na môj text súvisí s otázkou, ktorú si sám už istý čas kladiem – ako diskutovať o horúcich kultúrno-etických témach, bez toho, aby diskusia viedla k prílišnej polarizácii a vyhroteniu emócií.
Keď to príde k nám, budem kričať ako prvý Čítajte Na úvod faktická poznámka. Ivan Mikloš vo svojej reakcii tvrdí, že mu do úst vkladám niečo, čo nikdy nepovedal, konkrétne tvrdenie: „Čaputová a Štefunko nás ohrozujú rovnako ako Kotleba." Ten, kto pozorne čítal môj komentár musí vedieť, že nič také nerobím, napísal som totiž presný opak: „Predpokladám, že pod takúto absurditu by sa Mikloš nepodpísal.“
Obavu vyjadrujem nad tým, že všeobecné formulácie, ktoré Mikloš použil, môžu niektorých čitateľov k podobnému záveru viesť.
Nástrahy všeobecných tvrdení
Je to práve vágnosť argumentov a prílišné zovšeobecňovanie, čo vyčítam Miklošovi. Považujem ich totiž za častý problém diskusií, obzvlášť, keď príde na citlivé otázky akými je sloboda slova alebo politická korektnosť.
Ak Ivan Mikloš píše o „väčšine západných médií a celebrít“, bez toho, aby uviedol konkrétne príklady alebo ideálne hodnoverné údaje a zdroje, ktoré by odôvodňovali podobné zovšeobecnenie, už od počiatku sťažuje diskusiu. Zmysluplne diskutovať o „väčšine západných médií a celebrít“ bez relevantných výskumov a dát sa dá naozaj iba ťažko.
