Autor je publicista
Skúsme si predstaviť, kto môže zachrániť túto krajinu a zmeniť jej politickú kultúru. Sú to prvovoliči, ľudia, ktorí 10. marca 2016 ešte nemali 18 rokov. Nemohli voliť, a preto nie sú politicky zodpovední za skorumpované bahno, ktoré na Slovensku za vlády Fica (Pellegriniho), Danka a Bugára pretrváva. Nepriamo zodpovední trochu sú, pretože nepresvedčili svojich starších príbuzných, aby volili inak. Aj keď je tu ťažká otázka, koho vlastne mali voliť. Je známy:
Sulíkov zmätený vzťah k EÚ a kočnerovské konexie.
Matovičov hlúpy ťah s detektorom lži a kadečím iným.
Kollárova vízia polynézsky polygamnej spoločnosti.
Bugárov výlučný záujem o Žitný ostrov a okolie.
Figeľovo civilizovane bigotné KDH.
Kotleba.
Protestujúce námestia, volajúce po zmene, zjavne nechcú, aby prvovoličské hlasy vo voľbách 2020 podporili vyššie vymenované zoskupenia, alebo aby prepadli. Nezostáva preto iné ako to, aby mladí ľudia išli do volieb s vlastnou stranou. Mala by to byť spolovice Strana demokratických prvovoličov (SDP).
Prakticky všetci sa narodili po páde Mečiara (a dávno po zavrhnutiahodnom komunizme), v čase, keď sa Slovensko pripravovalo na vstup do NATO a EÚ. Tie si vyžadujú demokratické pomery vo vstupujúcich krajinách. Demokraciu preto majú v krvi, hoci v spoločnosti zažívajú väčšinou jej značne deformovanú podobu. Toto je nutné zmeniť k lepšiemu.
Programovo by bolo prirodzené orientovať sa na hodnoty mladosti: otvorenosť, fair-play, čistota a trochu na vcelku stredových nemeckých sociálnych demokratov (SPD). Stotožňujem sa s bonmotom, že s človekom, ktorý nemá v mladosti aspoň základné ľavicové sklony, nie je niečo v poriadku. Sociálna demokracia na konci názvu Smeru je obyčajný švindeľ, kamufláž, pokus opiť voličov rožkom.
Je jasné, že prvovoličov nie je dostatočný počet na silnú stranu a nemajú ani dosť skúseností. Preto by mali prizvať k spolupráci starých príkladných demokratov (SPD). Pre účely tohto manifestu za starých považujme všetkých dvoj- a viacnásobných voličov.
Mladí ľudia z námestí nie sú radikálni ako povojnová západná mládež s heslom „Never nikomu nad tridsať“. Kraskov verš „Je nutné myslieť, nevyhnutne nutné“, by mali interpretovať tak, že je nevyhnutne nutné do svojich budúcich radov neprijať bývalých komunistov, agentov ŠtB, mečiarovcov a ani tých, ktorí parazitovali na značke SDK. Musia tiež odmietnuť ľudí zo Smeru, neoľudákov aj národniarov, pri pohľade na ktorých sa Martin Rázus (dávny predseda SNS) v hrobe obracia.
Nejakí demokratickí starci tu však žijú. Preukázali kompetentnosť, neoblomnosť, a čestnosť. Aj Masaryk mal 64 rokov, keď išiel do emigrácie za Štefánikom zakladať demokratické Československo. Jedinou nádejou je generačná zmena s pomocou starších demokratov.
Autor: Martin Klein
