Autorka je herečka a kabaretiérka
Nedávno som nečakane vhupla do rozhovoru, ktorý sa zvrtol na komplikovanú debatu o imigrantoch. Aby som bola konkrétna, o moslimských imigrantoch.
- Neuveríš, napísala som scenár.
- Perfektné.
- No, neviem. Vyhrala som s ním už niekoľko súťaží, ale nechcú mi ho u nás podporiť. Ani v Čechách.
- Prečo?
- Je to príbeh lásky, ale na pozadí moslimského sveta. Vraj je to politicky nekorektné, že to mám najprv prepísať. Chápeš? A pritom, je to napísané len tak ako to je. Nič viac, nič menej. Real story.
- Takáto cenzúra? Dnes?
- To si píš. Ja mám k tejto problematike veľmi radikálny postoj.
Spozornela som, slovo radikálny ma zaskočilo. Uvedomila som si, že ešte v živote som ho nepoužila a neznačí pre mňa nič dobré.
- Je to alarmujúce, čo sa deje. Napríklad vo Švédsku, ktoré bolo dlhé roky príkladom dokonale fungujúceho systému, dnes tam útočia moslimské pouličné gangy, zaznamenali obrovský nárast vrážd a znásilnení, ktoré ich náboženstvo v mene Alaha povoľuje. A čo sa deje v Nemecku! V Belgicku! Biele ženy tam už pomaly nemôžu chodiť samy po ulici bez toho, aby ich neokrikovali, neurážali, prípadne neohrozovali moslimovia, ktorí sú ako odtrhnutí z reťaze, lebo si tu môžu už vážne robiť, čo chcú. Kam sa to vyspelé národy dostali s tou svojou benevolenciou?! Vlády to hrajú na multikulturalizmus, majú plnú hubu rečí o humánnosti, kým nám moslimovia pomaly prerastajú cez hlavu a hlava nehlava rúcajú naše princípy ľudskosti. Nikto nič nepovie. Merkelová je úplne mimo reality, strká si hlavu na piesku. Nesmie sa o tom slobodne diskutovať. Na sociálnych sieťach sú cenzurované negatívne príspevky voči moslimským imigrantom. Oni sa nám už pomaly vysmievajú, akí sme sprostí, že si to necháme. Chcela by som vidieť ako by sa oni správali k nám, keby sme my migrovali na Arabský poloostrov!
Ostala som zaskočená takou vážnou a emotívnou analýzou. A vôbec… Chcela som prispieť nejakou pozitívnou troškou do tejto konverzácie, aj keď som musela v kútiku duše uznať závažnosť situácie aj jej názor.
