Autor je maliar a básnik
Priateľka sa mi nedávno posťažovala, že stráca istotu vo vzťahu s jej novým nápadníkom. Trochu lakonicky som povedal, že to je v poriadku. Istá je v tomto živote iba smrť a jedna z najneistejších vecí jej hodina.
Voľne parafrázujúc vetu svätého Augustína som priateľku pravdepodobne nepovzbudil, no fakty sú korektnejšie ako medové motúzy pod nosom.
Môže to znieť paradoxne, ale dnešný svet s ideálom mladého a sebavedomého človeka posúva dopredu práve neistota. Vo vzťahoch, v práci, v pochybnostiach o sebe samom.
Neistota nás oslobodzuje od nutkania súdiť iných, zbavuje nás predsudkov a stereotypov. To všetko, pochopiteľne, za predpokladu, že je človek k sebe úprimný.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia si psychológovia mysleli, že ľudia sa dopúšťajú zlých vecí preto, že majú podhodnotený obraz o sebe. Že sú si neistí a chýba im sebavedomie.
Dnes je tento koncept spochybnený a ukazuje sa, že mechanizmus ľudského zla funguje skôr opačne. Ak niekto nadobudne pocit, že má právo ubližovať iným, zvyčajne je skalopevne presvedčený o svojej neomylnosti.
