Ostrov Vancouver je daždivé miesto. Nie je to až také drsné ako v Indii, Rovníkovej Guinei alebo v Kolumbii, kde dážď cez noc premení krajinu na obrovské ryžové pole.
Dážď je však neúnavný a keď príde jeseň, viete, že na slnko si musíte počkať celé mesiace.
Priznávam, nechal som sa rozmaznať Slovenskom, tamojším babím letom so slnečnými jeseňami, na ktoré sa môžete spoľahnúť, aj keď do hôr dorazili prvé mrazy.
S opravou strechy nad verandou som sa preto nikam neponáhľal, až bolo neskoro – mal som pred sebou hromadu nových plastových panelov, holé trámy nad zásobou dreva na zimu a nad hlavou zlovestne tmavú oblohu ako fajčiarske pľúca. A pred sebou kus roboty.
Manželke som navrhol, aby sme len rozložili plastové panely na strešnú konštrukciu – napokon, veď nefúka a panely sú iste dosť ťažké, aby ochránili drevo, kým si nenájdem čas poriadne ich pripevniť.
Vystrúhala grimasu, ale keďže som ju dávnejšie požiadal, aby nezasahovala do „môjho projektu“, nič nepovedala a nechala to na mňa.
