V politike sa odvaha neodporúča. Ak chcete politika od niečoho odradiť, povedzte mu, že je to odvážne.
Odvážne rozhodnutie je totiž v politike takmer rozsudkom smrti. Napríklad vláda Tonyho Blaira hneď od mája 2004 odvážne otvorila trh zamestnancom z nových členských krajín EÚ.
Áno, slovenskí, poľskí či litovskí ekonomickí migranti obsadili neobľúbené pracovné miesta a novej vlasti na daniach a odvodoch prispievali výraznejšie, ako mohli odčerpať.

Lenže, ak sa vám to zdá málo odvážne, predstavte si, že niektorá stredoeurópska vláda jednostranne otvorí pracovný trh Ukrajincom či Srbom.
Smutnou lekciou je, že za túto politickú odvahu zaplatí celá Európa – brexit bol totiž do veľkej miery spôsobený povestnými poľskými (a slovenskými) inštalatérmi.
Niet sa preto čo čudovať, že podobnú chybu už britskí politici urobiť nechcú a nenachádzajú odvahu svojim voličom povedať, že Európu potrebujú viac ako Európa Britániu. Havária sa tak zdá takmer nevyhnutná. Škoda.