Počuli sme to už od Richarda Sulíka a pravidelne to spomína aj Milan Krajniak. Že pred dovozom pracovnej sily zo zahraničia majú mať prednosť Slováci, ktorí sami v zahraničí pracujú.
Doteraz sme však nezachytili, ako chcú túto pracovnú rezervu povolať na rodnú hrudu.
Možnosť na trúbenie odkazu „príď domov, Slovensku sa darí“ sa črtala po referende o brexite. Vláda mohla využiť neisté pomery na ostrovoch, zahrať na osvedčenú strunku domácej stability a pozvať Slovákov na návrat.
(Vieme si predstaviť ministra Richtera na propagandistických plagátoch či virálny Dankov prejav.)
Že tak neurobili, im nevyčítame, len rozvažujeme, prečo vláda s kartou zahraničných Slovákov nezaobchádza tak sebaisto ako opoziční saskári či rodinári.
V ich podaní sa totiž návrat domácej pracovnej emigrácie zdá ako tá najlogickejšia vec: migračne precitlivení voliči takto získajú politické ubezpečenie, že v celom presune pracovných síl nejde o výmenu obyvateľstva a nepatričné miešanie kultúr, ehm. Prídu naši a hotovo.
