Autor je dekan FF PU v Prešove
V uplynulých dňoch sa veľa písalo o Mariánovi Vanderkovi, dekanovi FTVŠ UK v Bratislave, ktorý bol nedávno vymenovaný za profesora napriek tomu, že mu dokázali plagiátorstvo a vyčítali mu aj správanie voči dôchodcovi.
Médiá sa obúvali do vedenia UK v Bratislave, ministerky školstva i prezidenta, že vymenoval plagiátora za profesora. Všetci oslovení osobne alebo sprostredkovane konštatovali, že neposudzovali jeho etické kvality, ale či boli splnené vedecko-pedagogické podmienky stanovené zákonom.
Nemienim moralizovať o tom, či sa to mohlo stať, alebo nie, prípadne ako mali postupovať jednotlivé inštitúcie. Som dekanom fakulty, ale profesijne som etik zaoberajúci sa problematikou etiky a morálky vo všeobecnosti a v rámci toho aj otázkami akademickej etiky.
Kiska vymenoval za profesora aj usvedčeného plagiátora Čítajte Preto si myslím, že absolútne hodnoty a morálka nie sú z tohto sveta, pretože človek je tvor omylný, robí chyby, má nedostatky, väčšie alebo menšie.
Takže to, čo sa stalo v súvislosti s Mariánom Vanderkom, sa stalo, hoci sa nemalo a je na vedení univerzity, jeho fakulte, ale aj na ňom samom, ako sa s tým vyrovnajú.
Zo skúsenosti dekana môžem konštatovať, že im túto situáciu nezávidím, lebo si neviem predstaviť, ako teraz dokážu zaujať konzistentný postoj k plagiátorstvu, prípadne k iným kauzám, ktoré sa aj na akademickej pôde vyskytujú.
Na našej fakulte sme sa rozišli s niekoľkými kolegami, ktorým sa dokázalo plagiátorstvo, v jednom prípade išlo dokonca o profesora. Nemienim tým vstupovať do svedomia kolegom na UK v Bratislave, iba som chcel uviesť, že sa to dá, hoci je to z mnohých hľadísk veľmi náročné rozhodnutie.
Prečo sa kolegovia neozvali
Oveľa viac ma na celej kauze zaujala absencia reakcie spomedzi akademickej komunity na Slovensku. V žiadnom z mienkotvorných denníkov som nenašiel reakciu buď zo strany vysokoškolskej reprezentácie, alebo kolegov vysokoškolských učiteľov.
