Po siedmich mesiacoch prokuratúra prestala byť skúpa na informácie z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Po pondelkovej tlačovej besede poznáme rôzne čísla: počty zatknutých možných páchateľov, vypočutých svedkov, domových prehliadok a takisto zasahujúcich policajtov.
Žiadne číslo však natoľko nešokovalo ako suma, za ktorú si objednala vraždu žena, ktorá sa na novinárskych záberoch schováva za prúd dlhých čiernych vlasov. Málokto v tom momente odolal, aby cenu života na Slovensku v roku 2018 neodmeral touto sumou.
Do mysle sa tisli kalkulácie, čo všetko sa nedá za 70-tisíc eur kúpiť. Ale tragickejšia je skôr správa, čo sa kúpiť dá. Samozrejme, žena bez tváre, ktorá si za krstného otca pre svoju dcéru vybrala Mariana Kočnera, si od objednávateľa mohla vypýtať viac peňazí, než napokon vyplatila vrahom. Ak pripustíme, že aj ona pre niekoho pracovala.
Celkom nenásilne sa núka otázka, ako do tohto príbehu zapadá Kočner, ktorého meno sa za posledné desaťročia sporadicky vynára pri veľkých škandáloch tejto krajiny. Zatiaľ nevieme, či krstný otec je len nevinné spojenie à la vrana k vrane sadá, alebo obsahuje rozuzlenie obludného príbehu.
V nás však ostáva otázka: čo všetko sa musí stať v tejto krajine, aby sa už nikdy nedala za menej či viac peňazí objednať vražda novinára.
