Kto potreboval dôkaz, že Pellegrini nie je Fico v bledomodrom, už ho má. Spôsob, akým sa rozhovoril o prijatí sýrskych sirôt, je tučnou čiarou za slovníkom jeho predchodcu a straníckeho šéfa.

Isto namietnete, že Pellegrini ešte neprešiel voľbami, nemusel nadháňať percentá v kampani a ani nepremiéroval v čase vrcholiacej migračnej krízy.
To všetko sedí, ale tak, ako si Fico vybral, že sa vo veci migrácie bude rétoricky predháňať so Sulíkom aj Kotlebom, aj Pellegrini by v súčasnosti mohol nakláňať hlavu k Orbánovi a opakovať, že „ani noha“!
Napríklad by mu dúchanie migračnej hmly mohlo pomôcť odkloniť aspoň nejaké to oko uprené na prácu jeho vlády. Veď jeho predchodca to skúsil, keď vytiahol Sorosa. (Hanebná to kapitola, z ktorej Bugár urobil tlačovkové tabu a samotný Pellegrini len s červeňou v lícach celú vec komentuje ako slepé vetvu straníckeho diskurzu.)
Aby sme čitateľa neplašili, premiér nehlási ráznu zmenu kurzu. Počuli sme totiž uistenia, ktoré si pamätáme ešte z úst Roberta Fica. Po prvé: kvóty sú definitívne pasé. Po druhé: my rozhodneme, koho prijmeme. Po tretie: nesolidaritu nám vyčítať nemôžu, podieľame sa predsa na fonde pre Afriku, odľahčili sme Rakúsku a prijali sme načas asýrskych kresťanov z Iraku.