Autor je medzinárodný tajomník Únie európskych federalistov na Slovensku
Vyše 1,8 milióna macedónskych voličov v nedeľu hlasovalo o názve svojej krajiny a nepriamo aj o členstve v európskych a transatlantických štruktúrach. Napriek tomu, že k urnám prišlo len necelých 37 percent voličov, možno referendum označiť za úspech.
Za zmenu názvu z pôvodného označenia Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko na Republika Severné Macedónsko hlasoval totiž až 91,46 percenta zúčastnených.
Dohoda o novom názve bývalej juhoslovanskej republiky sa rodila veľmi ťažko a je výsledkom niekoľkoročných náročných rokovaní medzi Aténami a Skopje pod záštitou EÚ. Práve tam a do NATO sa Macedónsko od svojho vzniku márne usiluje dostať. Integračné úsilie dlhé roky blokovalo Grécko.
Mnohoročný spor týchto štátov pramení z obáv Grécka, že Macedónci by mohli v budúcnosti vzniesť územné nároky na jeho severnú provinciu Makedóniu. Geografické Macedónsko totiž značne presahuje súčasné politické hranice Macedónska.
K odkazu Alexandra Veľkého sa hlásia obyvatelia Macedónska, no rovnako ho za „svojho" považujú aj Gréci, ktorých kultúru a filozofiu šíril tento vojvodca v Malej Ázii, severnej Afrike i na Blízkom a Strednom východe až k indickým hraniciam.
Ďakujem, radšej FYROM
Odpor Atén akceptovať strohý názov Macedónsko bol natoľko silný, že po svojom vzniku v roku 1991 akceptovalo Skopje názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), a tak bolo aj prijaté do OSN.
Bolo preto jasné, že v tejto napätej situácii musí vstúpiť do sporu Grékov a Macedóncov tretia, neutrálna strana. EÚ presvedčila obe strany, aby si sadli za rokovací stôl a ukončili roky sa vlečúci spor o názov krajiny.
