Rozumieme, prečo sa vzápätí po tlačovke k obvineným v prípade Kuciak ponáhľal Robert Fico pred kamery. Po tom, čo musel opustiť Úrad vlády, videl problém najmä v tom, že sa strane nepodarilo dostať „ich verziu" medzi ľudí.

Keď do boja s informačným tornádom, ktoré hnalo ľudí na námestia, nasadil najťažšiu zraň – Sorosa –, bolo už neskoro. K žiadosti, aby uvoľnil pracovňu, sa vtedy už pridal aj menší koaličný partner, čím sa expremiér až tak nechváli.
A tak teraz – napriek Čižnárovej výzve, aby politici z nových zistení nevarili polievočky – ozlomkrky utekal betónovať nové stranícke vyznanie viery: talianska vetva je vylúčená, zradné trio prezident – médiá – opozícia chcelo zhrabnúť moc a nebudeš mať iných alternatív k tejto vláde.
Ak sa vcítime do roly expremiéra – aj to je našou prácou –, dokážeme pochopiť, že okrem kormidlovania strany dnes musí paralelne pracovať na vlastnej rehabilitácii.