AUTORSKÁ STRANA ZUZANY KEPPLOVEJ

All for Jan: Kde sídli zlo a ako sa zamaskovalo

Vraciame sa k oddeleniu dobrého od zlého. Do politického roku nula.

Demonštrácia Za slušné Slovensko. (Zdroj: Patrik Sopóci)

Minulý piatok bol teplý večer, keď Martin M. Šimečka vyzval päťtisícku zhromaždenú pred parlamentom, aby sa poobzerali okolo seba a vždy, keď budú hľadať nádej, spomenuli si na týchto ľudí.

Ľudia sa dívali dookola na ďalších držiacich svietiace mobily nad hlavami. Na záver zaspieval Benetin hymnu. Ešte v marci si dav sťažka spomínal na druhú slohu, v ten piatok ju však už spieval bez zaváhania.

Deň pred týmto zhromaždením zatkli osem ľudí. Traja a potom štvrtá boli obvinení za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zastrelení boli koncom februára a to bola udalosť, ktorá oživila magické myslenie v slovenskej spoločnosti.

V týchto chvíľach sa ľudia obrátili k magickému mysleniu. Chceli vedieť, kde sídli zlo, ako sa zamaskovalo a kto sú slušní ľudia.

Politika viac nebola mocenskou hrou, počítaním kresiel, manažovaním stratégií a všetkým tým, za čo sme ju mali dovtedy, než boli Ján a Martina nájdení na podlahe ich domu. Tá udalosť nás vovliekla do stavu neistoty, keď sme museli klásť otázky, ktoré sme si mysleli, že sme zodpovedali v 1989. a potom v 1998.

Takže sme sa znovu pýtali tie základné otázky dotýkajúce sa povahy štátu a bezpečnosti jeho občanov: Vieme dosť o krajine, v ktorej žijeme? Prečo musel človek, ktorý zjavne vedel viac, zomrieť? Kto zabil jeho aj s partnerkou? Čo ak bol štát odcudzený oligarchami a ktokoľvek sa chytí ich záujmov, musí isť? Alebo to bola mafia, kto sa odvážil zabiť novinára v jeho dome? A napokon, dozvieme sa pravdu o tejto poprave novinára a jej objednávateľovi, ak sú mená spomínané v jeho práci pri moci?

V týchto chvíľach sa ľudia obrátili k magickému mysleniu. Chceli vedieť, kde sídli zlo, ako sa zamaskovalo a kto sú slušní ľudia.

Keď Šimečka požiadal ľudí, aby sa poobzerali dookola, aby tak získali dôveru v ľudí prítomných na námestí, nebolo to nepodobné rituálu podávania rúk v luteránskych kostoloch.

Po službách božích farár požiada veriacich, aby si dali „znak pokoja”: pozdravia sa, pozrú jeden druhému do očí, možno dokonca rozriešia hádky. Výsledkom má byť pocit, že môžete veriť ľuďom naokolo a tí veria ďalším ľuďom vo svojom okolí a tak vytvárame komunity dôvery. Jednoduchá praktika spoločenskej súdržnosti.

Slová hymny na námestiach dostali nové významy a staré pocity, že komunita stojí proti svojim utlačovateľom, ožili. Hovorili: my sme ľud a štát.

Tak riekol premiér Fico

Hymnu zvykli spievať aj na protestoch na kyjevskom majdane. Ale to nebol ten dôvod, prečo vládne kruhy začali hovoriť o „majdanizácii” ulice. „Ulica” a „námestie” sa znovu dostali do ich jazyka, aby sa stali synonymom politických síl chaosu, destabilizácie systému a dokonca konca demokracie.

Čeliac davu, ktorý už nielen smútil, ale tlačil na požiadavky, seniorná koaličná strana prišla s vlastnou verziou magického myslenia.

Fico sa ešte viac nazúril na kritické médiá. Po Kuciakovi ho síce vyzval – medzi inými – aj šéf Reportérov bez hraníc, aby sa uzmieril s novinármi. Namiesto takýchto gest sa rozhodol viniť médiá za tlak na jeho vládu a stranu.

Jediné miesto v spoločnosti, kde mohol nájsť pokoj a cítiť sa pochopený, bola anti-systémová scéna konšpiračných médií a sociálnych sietí. Tam tiež našiel vlastnú „investigatívu“, ktorú mohol prezentovať:

„Pozrime sa na jedného z tzv. organizátorov protestov Juraja Šeligu. Absolútne prepojenie na Georgea Sorosa. Pozrime sa na syna prezidenta Kisku, tajuplné stretnutie hlavy štátu Kisku v New Yorku so Sorosom... (...) A nech mi niekto povie, že to Juraj Šeliga a ešte jedna slečna Karolína Farská dokázali sami bez peňazí a logistiky zo zahraničia.”

Namiesto toho, aby sme sa pýtali, v akej žijeme spoločnosti, Fico nás žiadal zvážiť, kto mohol byť taký drzý, že zneužil vraždu dvoch ľudí, aby sa pokúsil o štátny prevrat a zvrhnutie legitímnej vlády.

S vedomosťou, že veci v regióne sa dejú, že post-socialistické krajiny vždy boli geopolitickým bojiskom, Ficova story ponúkala dobré alibi všetkým tým, čo sa na najväčších protestoch od roku 1989 nezúčastnili. A Fico nevynechal príležitosť oprieť a o týchto „ľudí, ktorí zostali doma”.

Jeho verzia bola založená na ideologickom podloží paranoidnej ľavice – globálna oligarchia nastavuje pravidlá, musíme bojovať s privátnym imperializmom – a xenofóbnej pravice – bohatý newyorský žid koordinuje falošné občianske spoločnosti, pozrite, čo sa deje na Ukrajine a nie je ten istý Soros personou non grata v Maďarsku?

Všetko toto nebolo vyrieknuté, no bolo to prítomné vo verejnom diskurze po Ficovom sorosovskom „odhalení”.

A takto nakreslil novú mapu pre magické myslenie. Mapu, kde bolo dobro a zlo vymenené a on – spolu s tichou väčšinou – reprezentuje demokraciu brániacu sa pred silami nevolenej moci, ktoré použili Jánovu smrť ako okno príležitosti, aby sa k moci dostali.

Čo príde so Sorosom? Každý používateľ sociálnych médií, ktorý sa stretol s anti-systémovými článkami, vie: volení politici stratia kontrolu nad štátom, mimovládky privezú migrantov a budú vytvorené multikultúrne spoločnosti, spoločnosti otrokov, ako to raz povedal Salvini, taliansky krajne pravicový minister vnútra.

Sorosove deti

Videli sme, ako Viktor Orbán využil sorosovskú kartu vo volebnej kampani. Fico si požičal hotový naratív, aby bojoval proti údajným nelegitímnym silám, ktoré sa snažili preniknúť do demokracie, ako neraz vysvetľoval.

Hlavným posolstvom bolo ukázať, že to, čo kritické médiá prezentovali ako občiansku spoločnosť snažiacu sa znovu získať kontrolu nad svojimi osudmi – pomocou nastolenia jasných požiadaviek na odstúpenie niektorých aktérov – bol v skutočnosti trik nepočetnej skupiny prezlečenej za masy a vyhlasujúcej sa za vôlu ľudu.

Ako sa aj Orbán v aprílových voľbách opieral o falošnú investigatívu, urobil tak aj Fico a tí členovia strany, ktorí sa k nemu pripojili ochotným prezentovaním zistení: „Pozrite, títo mladí lídri v skutočnosti majú minulosť! Majú prepojenia na Sorosa cez rozličné asociácie a prácu pre mimovládky.”

Nikdy nepovedali, čo vlastne majú tieto prepojenia znamenať. Pretože nebolo treba, často aj podozrenie stačí. Lacná, ale dramatická imitácia investigatívnej práce slúži tomu, aby podmínovala legitimitu organizátorov ako zástupcov ľudí. Naopak boli predstavení ako hrozba, ako púhy nástroj niekoho omnoho mocnejšieho.

Dokončovať vety nebolo treba. Anti-systémový a nacionalistický front ich rád dokončí. V tomto regióne je však nachádzanie „prepojení“ na Sorosa tou najjednoduchšou vecou, pretože to bol on, kto pokladal základy občianskej spoločnosti v rámci projektu demokratizácie post-socialistických krajín. Preto by nás nemalo prekvapovať, že nachádzame v jednotlivých životopisoch štipendiá „od Sorosa“ či prácu pre organizácie spolufinancované Sorosom.

Značkovanie každého, kto sa kedy dotkne týchto zdrojov či peňazí zahraničných ambasád alebo zoberie štipendium či kariérny tréning v zahraničí, nie je ničím iným ako ničením regionálnej vzdelanosti. Alebo, ako dobre vedia poľská a maďarská vláda, je to pokus o výmenu týchto elít za nacionalistické lojalistické kádre.

Po tom, čo Fico použil sorosovskú kartu, vieme, že aj keď už nie je naďalej premiérom, je schopný zatiahnuť záchrannú brzdu, ak si to žiadajú jeho kariéra a strana. A dokonca prekoľajiť debatu od „záchrany právneho štátu“ k „záchrane parlamentnej demokracie pred nevolenými extrapolitickými silami“.

Tieto dva naratívy idú popri sebe aj v susedných visegrádskych krajinách. No na Slovensku už „záchrana právneho štátu“ nie je viac abstraktnou predstavou. Dvojitá vražda ju bolestivo sprítomnila. Táto myšlienka budí patriotizmus, náboženské myslenie spája s protopolitickým, obohacuje občiansku spoločnosť o širokú podporu, ponúka podložie pre mnohé formy kritiky.

K protestom sa pripájali viaceré profesijné skupiny ako učitelia, sestričky, farmári. Podporovali ich herci Národného divadla a verejní intelektuáli, Šimečka napríklad priniesol nekompromisný jazyk antikomunistických disidentov, ktorý odlišuje pravdu od lži v spôsobe magického myslenia, ktoré je v tomto regióne doma.

„Poobzerajte sa okolo seba...“

Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: Robert Fico


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vražda novinára Jána Kuciaka

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Majiteľ Slotovej vily robí pre Siekela

Siekel býva v byte Nosáľa, ktorý mu predtým sám predal.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko príde o 100 miliónov eur, prečo sa tak stalo

Ministerstvo školstva čelí obvineniu.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Petra Schutza

Keď o správe ministerstiev vypovedajú tri písmená za menom v zátvorke

Sto miliónov je dosť na otázky.

Komentár Zuzany Kepplovej

Orbán nahneval „obyčajného Maďara“. Konečne

Pred parlamentom zase stoja zátarasy.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Mayová je jedinou istotou Európy v Londýne

Mäkký brexit egoistickí labouristi nepodporia.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

Ani vlastná Mayová (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky)