Informácia, že ľudia, ktorí mali zavraždiť Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, chystali vraždu prokurátora Petra Šufliarskeho, len naznačuje, že tento príbeh sa nezačína a nekončí u Mariana Kočnera.
Kočner nie je len anomália. Je odrazom všetkých, ktorí si ho najímali, financovali jeho pochybné obchody a ukazovali sa s ním na orgiách straty morálky.
Nie je pravda, že sa mu nedalo vyhnúť a že ľudia, ktorých nazýval svojimi priateľmi, sú v tom nevinne.
Obvinení z Kuciakovej vraždy údajne plánovali aj vraždu prokurátora Čítajte Marian Kočner by sa nestal tým, čím je dnes, ak by imunitný systém krajiny fungoval a vypudil ho hneď po jeho prvých obskúrnych kšeftoch.
Lenže on sa kamarátil s ľuďmi, napríklad aj s bývalým hlavným prokurátorom, ktorí mali zabezpečiť, aby tento systém fungoval. A dokázal chrániť to, čo je zdravé.
Dnes je Kočner izolovaný a my nevieme, čo krstný otec hovorí o tých, ktorí mu v minulosti kryli chrbát. Lebo Kočner určite nemlčí. Kočner je ten, čo vždy rozprával. Vyhrážal sa a vydieral.
Nezbieral dlhé roky špinu ako špongia pohodená na mestskom záchode len tak bezúčelne. Špina je jeho arzenál. A navytváral ju sám.
Poslanec Robert Fico, šéf strany, ktorá za posledné desaťročie mala v rukách takmer všetky dôležité mocenské páky štátu, si umýva ruky. Chce očistiť meno svojej strany. Pociťuje nespravodlivosť, ale len voči svojej osobe.
Nechal za seba nastúpiť vedenie Smeru, áno, aj premiéra Petra Pellegriniho, aby netrpezlivo ohlásil, čo je a čo už nie je vo vyšetrovaní vraždy v hre. Ten obraz, podobne ako obraz s miliónom na stole alebo jeho úškrn na prezidenta Kisku, je jeho chorobopis. Zároveň chorobopis systému.
Zároveň, ako to vždy bolo, našou nádejou ostáva, že vždy sa nájdu čestní ľudia, ktorí pochopia, že vraždu a korupciu na najvyšších miestach vyšetrujú pre budúcnosť tejto krajiny.
A že v hre nie sú len mocenské ambície a peniaze tých, čo Kočnera a jemu podobných kryli, kým pre nich boli užitoční, ale aj to, či ešte niekedy budeme mať pocit, že táto krajina patrí slušným ľuďom. Všetkým.
