Premiér Mečiar na otváraní školského roka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici o novele vysokoškolského zákona vyhlásil, že "prináša množstvo pozitívnych prvkov, napr. umožňuje študentom zakladať si svoje orgány, upravuje ich postavenie v rámci samosprávy. ...obsahuje množstvo závažných impulzov k rozvoju študentskej samosprávy". Premiér, ako vždy, hovorí pravdu. Ide však o pravdu mečiarovskú, ktorá si vyžaduje poslucháča bez informácií a s nevyhnutnou dávkou dôvery vo vodcu, ktorý vie všetko. Považujeme preto za dôležité informovať študentov a verejnosť, že v zákone nie sú problematickými iba paragrafy 34 a 15, o ktorých sa mohli dočítať v novinách, ale aj časti týkajúce sa priamo študentskej samosprávy. Inak povedané, že premiér zavádza a schválený vysokoškolský zákon naopak študentom život iba sťaží.
To, že zákon umožňuje študentom zakladať si svoje orgány, je pravda, nerieši to však táto novela. Je to tak už od prijatia zákona 172/1990, teda toho doteraz platného. Každá vysoká škola či fakulta má študentskú časť akademického senátu (AS) a na základe zákona 83/1990 majú študenti možnosť zakladať občianske združenia (napr. Študentské parlamenty alebo FOŠTUS). Novela zákona iba zakotvuje Radu študentov vysokých škôl (RŠVŠ) ako najvyšší orgán študentov, tú si však študenti vytvorili už dávno.
Premiér má (svoju) pravdu aj v tom, že zákon upravuje postavenie študentských orgánov v rámci samosprávy. Upravuje - zhoršuje ho. V paragrafe 9, ods. 6 taxatívne stanovuje, že študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy (fakulty) jednu štvrtinu až jednu tretinu členov senátu. Dnes sú pritom práva študentov na veľkej väčšine vysokých škôl upravené ich zastúpením v senátoch a) komorovým systémom (existuje študentská a zamestnanecká komora, každý návrh musí byť schválený obidvoma komorami), b) 50-percentným zastúpením študentov v AS alebo c) právom veta (študentská časť AS má právo vetovať prijímané rozhodnutia AS, ak sú podľa nej v rozpore so záujmami študentov). Teda zákon znamená jasné obmedzenie študentskej samosprávy. Oponenti môžu argumentovať inštitucionalizovaním zastúpenia študentov. To je však málo. Ak bude RŠVŠ mlčať pri obhajobe záujmov študentov tak ako doteraz, jej význam to nezvýši. Nateraz to skôr vyzerá na výmenný obchod predstaviteľov RŠVŠ s vládou; vy presadíte RŠVŠ do zákona, my budeme ticho, keď zákon priškrtí študentské časti AS (a ďalšie akademické práva). Zvrátenosť takéhoto "bártru" si nevyžaduje ďalší komentár.
