Vložiť vlastný život do osudia, hoci aj v mene vyšších, najvznešenejších cieľov, je konanie, ktorému stĺpček nevie prísť na chuť.
Hoci sa snaží, nedarí sa porozumieť.
Čo je možné vyhlásiť s istotou, je konštatovanie, že Oleg Sencov je hrdina a výnimočný človek.
Vydržať bez potravy 140 dní je výkon neprístupný drvivej väčšine populácie. To, že svoje dlhé utrpenie teraz ukončil, je dobrou správou ešte aj vtedy, ak o politický kapitál udalosti sa vehementne prihlási Kremeľ.

Bude totiž spochybňovať tvrdenie Sencova, že pre ukončenie hladovky sa rozhodol z obavy, že ho začnú kŕmiť násilím.
Toto je situácia, v ktorej sa výmena ukrajinského režiséra za akýchsi ruských špiónov (odchytených v USA) vnucuje ako prirodzené riešenie.
Ešte aj keď trebárs obchodníkovi so zbraňami Butovi – toto meno sa spomína – slobodu ozaj neprajeme.
Problémom však zrejme bude, že s ohľadom na ďalších politických väzňov z Ukrajiny, ktorých sa zastáva, sám Sencov možnosť vlastného exitu asi zavrhne.