Glosovať Kažimírove rozpočty je už rituál v zmysle, že v realite dlhodobého rastu sa o deficitnom hospodárení dá rok po roku napísať iba to isté: ekonomická perverznosť.

Čím je aj nový „budget“, keďže Ficova mantra „a kedy sa máme s verejnosťou rozdeliť, ak nie teraz?“, je pavedecký populizmus, aký si politik môže dovoliť akurát na Slovensku.
Nielen v živočíšnej ríši, ale od Keynesa aj svetovej ľavici je všeobecne známe, že dobré časy sa majú využiť na tvorbu zásob, aby bolo z čoho brať, až prídu tie horšie.
Schodok od diabla nie je a keď nadíde stagnácia či, nedajbože, recesia, je legitímny ako fiškálny stimul do hospodárstva. (Ešte i keď autorovi sa to nepáči.)