Úprimná rada, že v komunikácii by si mal počínať opatrnejšie, je minimum, čo môže stĺpček pre Lipšica vykonať.
Až sa rozum zastavuje, že taký skúsený a, masťami mazaný borec – politik a právnik - je natoľko naivný, že si nechá odpočuť súkromné hovory. Teda dôležité hovory.... Ale dobre.

Nad to, čo všetko je v SR možné, sa povznesme, lebo inak sa od neporozumenia utrápime.
Iba nechápať sa dá aj Kočnera. Širokospektrálne úvahy, ktoré sa premnožili, teda či by bol, alebo nebol schopný objednávky vraždy, by mohli vziať na zreteľ, že verejná vyhrážka je príznak svojho druhu sociopatie.
Ak Kočner fakt pendloval na rozhraní podsvetia, podnikania /("podnikania") a politiky, čomu pritakávajú všetky jeho portréty, tak jeho životnou stratégiou musela byť nenápadnosť, neexhibovanie, čoho bol on presný opak.
Vypísať odmenu stotisíc (koľkokoľvek) za informácie o niekom je verejne demonštrované zastrašovanie, z čoho vyplýva aj veľmi skalopevné presvedčenie, že každý je prasa (či horšie), ktoré niečo skrýva, takže ho treba iba pritlačiť...