Niekto by mal Andrejovi Dankovi povedať, že záujem o jeho osobu na východ od nás nie je založený na pravom cite (ach!). Že slovanskí bratia v ňom nespoznali veľkého štátnika, kým doma ho považujú za roztržitého intrigána, ktorý skrýva svoju rigoróznu prácu.

Je pravda, že po voľbách Danko s Bugárom ukázali, že slovensko-maďarská tenzia je definitívne preč, že národniari viac nepôjdu „do tankoch“. Možno pod dojmom tohto úspechu a prikrmovaný chválou od starej nacionalistickej gardy – Hrnko ho ako prvý označil za dobrého kandidáta na prezidenta – a poctami kremeľských politikov Danko uveril vo svoje štátnické schopnosti.
Veď hej, čo by som ja neotvoril Úniu Ruskej federácii? Tak sa možno spýtal Danko pred zrkadlom. S týmto rozhodnutím sa ocitol v portfóliu truľov, ktoré si Kremeľ pestuje. A tak náš šéf parlamentu cestuje a vypisuje, aké nesmierne dôležité je rozvíjať vzťahy s Áziou.