Autor pôsobí v Inštitúte ázijských štúdií.
Koncom októbra plánujú s niekoľkomesačným meškaním uviesť do prevádzky most spájajúci bývalú britskú kolóniu Hongkong s Macaom a priľahlým čínskym veľkomestom Zhuhai.
Tridsaťdeväť kilometrov dlhý most vedie cez ústie Perlovej rieky, v ktorej strede sa na chvíľu ponorí pod vodu, aby umožnil priechod najväčším lodiam. Pred vstupom do Macaa je nad vodou vybudovaná obrovská križovatka, na ktorej sa most rozdelí na macajskú a zhuhajskú časť.
Otvárací ceremoniál nám určite pripomenie fantastické stavebné úspechy a obrovský potenciál mosta.
Vzhľadom na unikátnu pozíciu mosta v oblasti, kde sa stretáva jedna z najväčších ázijských riek s vodami Juhočínskeho mora, a ktorú pravidelne bičujú mohutné tajfúny, bola výstavba technicky neuveriteľne náročná. Spolu s mostom a tunelom bolo vybudovaných aj niekoľko umelých ostrovov, na ktorých bude prebiehať hraničná kontrola a správa mosta.
Most je zároveň jedným z najviditeľnejších symbolov čínskeho projektu Greater Bay Area, ktorý má podľa vzoru San Francisca ambíciu spojiť Hongkong, Macao, Kanton a ďalšie veľkomestá v delte Perlovej rieky do metropolitnej oblasti a integrovaného obchodného centra so 67 miliónmi obyvateľov.
Koho most neteší
V samotnom Hongkongu je však málokto z mosta nadšený. Zoznam výčitiek najhlasnejších odporcov projektu sa, samozrejme, začína jeho cenou. Napriek tomu, že projekt iniciovala čínska vláda, najväčšie bremeno nesú hongkonskí daňoví poplatníci.
Tí by viac ocenili, ak by sa v prepočte miliarda eur, ktorá šla na stavbu mosta, radšej investovala do školstva a zdravotníctva. Takto skončili peniaze najmä u miestnych oligarchov, ktorých stavebné firmy celý projekt realizovali.
Napriek vysokej cene za výstavbu sa však stavbári predsa len pokúsili ušetriť na materiáli. Nedostatok betónu spôsobil, že sa umelé ostrovy začali rozpadať len pár týždňov po dokončení. Poslanecká kontrola zistila, že boli sfalšované aj výsledky záťažových testov.
