PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR - FÓRUM

Čo Ľuboš Blaha nepochopil o fašizme

Neopakujú sa tridsiate roky a nedá sa všetko vysvetliť kapitalizmom.

Demonštrácia gréckej ultrapravicovej strany Zlatý úsvit. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice.

Momentálne jeden z najkontroverznejšie vnímaných smeráckych poslancov, politológ a filozof Ľuboš Blaha vydal tento rok svoju novú knihu Antiglobalista. Jedna z jej podkapitol, ktorá nesie názov Neofašizmus je dieťaťom globálneho kapitalizmu, je venovaná aktuálnemu nárastu podpory krajnej pravice v spoločnosti.

Blahovo vnímanie tohto fenoménu a vysvetlenia, ktoré ponúka, sú však vo viacerých aspektoch problematické.

Pramene spred polstoročia

Ako to už samotný názov spomínanej podkapitoly naznačuje, za hlavného vinníka nárastu krajnej pravice v súčasnosti považuje Blaha kapitalizmus vychádzajúci z ideológie liberalizmu. Ten podľa neho vytvára individualistickú a atomizovanú masu spoločensky vykorenených jednotlivcov, ktorí v rámci svojej osamelosti a frustrácie ľahko prepadajú demagógii fašistických politikov.

Pri tejto svojej interpretácii sa Blaha odvoláva na niektoré klasické práce skúmajúce fašizmus napísané pred viac ako polstoročím, ako je napríklad dielo Strach zo slobody od nemeckého neomarxistického filozofa Ericha Fromma, ktorého rozboru venuje Blaha pri vysvetľovaní fašizmu najväčší priestor.

Článok pokračuje pod video reklamou

To je však zároveň aj jeden z ústredných problémov Blahovho výkladu, ktorý síce pracuje s klasickými prácami venujúcimi sa historickému fašizmu a jeho psychologickým aspektom, zároveň však úplne ignoruje viac ako polstoročie následného výskumu tohto fenoménu.

Populizmus nie je demagógia

Ten za posledných 25 rokov pokročil v takej výraznej miere, že sa mu podarilo prepracovať sa z pôvodne marginálneho do hlavnému prúdu v rámci politickej vedy. Blaha však s týmto výskumom evidentne nie je vôbec oboznámený, čo je zrejmé nielen pri literatúre, s ktorou pracuje, ale aj pri jeho snahe vysvetliť aktuálny nárast a podstatu krajnej pravice v súčasnosti.

Dokazuje to okrem iného aj jeho nie veľmi podarený pokus charakterizovať populizmus, bez ktorého chápania dnes len ťažko pochopíme povahu súčasnej krajnej pravice. Ten si Blaha zamieňa s demagógiou a opisuje ho ako snahu o hľadanie skratkovitých a páčivých hesiel namiesto realistických politických programov (s. 305).

Otázne je v tomto smere to, nakoľko sa Blaha ako marxista orientuje aspoň v relevantnej marxistickej teórii, keďže jedným z klasických autorov, ktorí v najväčšej miere prispeli k súčasnému spoločensko-vednému chápaniu populizmu a zároveň svojimi teóriami do značnej miery inšpirovali ideológiu nových populistických a radikálne ľavicových strán a hnutí, ako sú francúzsky La France Insoumise, grécka Syriza a predovšetkým španielsky Podemos, bol neomarxistický politický teoretik Ernesto Laclau.

Toho meno Blaha na inom mieste vo svojej knihe síce spomína, no jeho charakteristiku populizmu ako diskurzívnej stratégie, ktorej ústrednou úlohou je vytváranie nepriateľskej politickej línie medzi takzvaným ľudom na jednej strane a elitami na druhej, nepreberá.

Kapitalizmus nevysvetlí všetko

Ďalším problémom Blahovho uvažovania o náraste krajnej pravice je jeho redukovanie problému na problém kapitalizmu. Ten je podľa Blahu zodpovedný prakticky za všetko, čo zapríčiňuje tento nárast, od činnosti „neoliberálnych médií", ktoré podľa neho bulvarizujú politiku, cez korupciu a konzumný charakter spoločnosti až po bezmocnosť národných elít prijímať závažné rozhodnutia v čoraz viac globalizovanom svete či odklonenie sa sociálnodemokratických strán od nižších vrstiev smerom k tým stredným.

V tejto súvislosti možno spomenúť výrok jedného z obľúbených Blahových filozofov, ďalšieho nemeckého neomarxistu Herberta Marcuseho, ktorý svojho času vyhlásil: „Nie každý problém, ktorý má niekto so svojou priateľkou, je nevyhnutne dôsledkom kapitalistického spôsobu výroby.“ To isté možno konštatovať aj o krajnej pravici.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5JU8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5JU8 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zločin v priamom prenose. Súd popísal kauzu nástenka

Aktéri kauzy mali podľa súdu politické krytie.

AUTO

Minúta po minúte: Mlynské nivy uzavreli, očakávajú sa zápchy

Vodičov v Bratislave čakajú pre dva kľúčové projekty ťažké časy.

Neprehliadnite tiež

Už odleteli (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

Stĺpček Petra Schutza

Nástenka sa stala súčasťou legendy len akosi omylom

Odkaz na úradnú tabuľu kdesi na rezortnej chodbe má svoje univerzálne využitie.

Peter Schutz
PÍŠE MIKULÁŠ SLIACKY

Zastavme likvidáciu krajiny

Vyrúbané lesy len tak nedorastú.

Tetrov hlucháň.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Mníchovská konferencia ukázala rozdelenie Trumpa a Európy

Mike Pence nevyzerá o nič umiernenejší ako Trump.

Peter Schutz
DNES PÍŠE ĽUBOMÍR FELDEK

Osirela záhradka Miroslava Kusého

Tridsiateho výročia novembra sa nedožije.

Ľubomír Feldek (1936) v Axiome.