Článok pokračuje pod video reklamou
Byť politikom je intelektuálne náročné povolanie. Niežeby si vyžadovalo zvlášť vysokú inteligenciu (pravda, nezaškodí), vyžaduje však dokonalé ovládanie manažmentu myslenia, vďaka ktorému sa bez ohľadu na okolnosti vždy dopracujete k tomu istému želanému výsledku.

Dobre to ilustruje každoročná debata o rozpočte, keď vláda Smeru vždy a neomylne dospeje k tomu, že šetriť sa nielenže nedá, ešte by to bolo aj nemorálne. Keď sa ekonomike darí a rozpočet by sa dostal do plusu aj sám, politici vymyslia nové dávky, pretože s ľuďmi sa treba podeliť o úspech. Takže čo sa vyberie navyše, sa znova rozdelí, deficit predsa nie je posvätná krava a hotovo.
Podľa tejto logiky by sa malo šetriť v časoch, keď sa ekonomike nedarí – veď keď sa patrí podeliť o úspech, malo by to analogicky platiť aj naopak, keď sú okolnosti menej priaznivé. Ako však vieme, problém politiky je, že v nej logika neplatí, určite nie v podaní Roberta Fica.