Byť politikom je intelektuálne náročné povolanie. Niežeby si vyžadovalo zvlášť vysokú inteligenciu (pravda, nezaškodí), vyžaduje však dokonalé ovládanie manažmentu myslenia, vďaka ktorému sa bez ohľadu na okolnosti vždy dopracujete k tomu istému želanému výsledku.

Dobre to ilustruje každoročná debata o rozpočte, keď vláda Smeru vždy a neomylne dospeje k tomu, že šetriť sa nielenže nedá, ešte by to bolo aj nemorálne. Keď sa ekonomike darí a rozpočet by sa dostal do plusu aj sám, politici vymyslia nové dávky, pretože s ľuďmi sa treba podeliť o úspech. Takže čo sa vyberie navyše, sa znova rozdelí, deficit predsa nie je posvätná krava a hotovo.
Podľa tejto logiky by sa malo šetriť v časoch, keď sa ekonomike nedarí – veď keď sa patrí podeliť o úspech, malo by to analogicky platiť aj naopak, keď sú okolnosti menej priaznivé. Ako však vieme, problém politiky je, že v nej logika neplatí, určite nie v podaní Roberta Fica.