Starať sa o to, ako sa cítime, je jedným z výdobytkov modernej doby. Patrí to k poznaniu, že jednotlivec je mierkou hodnoty a na jeho pocitoch záleží.

Môže sa to zdať zvláštne, ale nie je to samozrejmosť – potvrdí história aj antropológia.
Ak sa dnes bavíme o tom, že sa ako spoločnosť cítime horšie – ukazujú správy psychiatrov – z tejto zlej správy vieme odčítať aj pár dobrých. Jednak to znamená, že sa zaujímame, vieme aj čosi také ťažko uchopiteľné zmerať a žiadať nápravu.
Žiadosť, aby sa o naše duševné zdravie staral lepšie aj štát – starnú psychiatri, chýbajú lôžka, pribúdajú detskí pacienti – je len podmnožinou vyššej ambície: chceme, aby sme sa cítili dobre.
Je to neskromná požiadavka, priam drzá. Ale je našou civilizačnou značkou: sme neskromní a zameraní na seba, skúmame sa a vyžadujeme si od okolia nekonečne veľa pozornosti aj opatery.
Zlé hodnoty teda môžu merať aj naše vyššie ambície.