Aj keď minister zahraničia nie je premiér a Lavrov nie je Putin, návštevu šéfa diplomacie v Moskve môžeme vidieť v postupnosti Kurz-Orbán-Lajčák. Povedať, že musíme vidieť, by bolo prisilné, avšak stredná Európa akoby sa predbiehala v obchádzaní si Putina a prejavoch dobrej vôle ku Kremľu.
Lajčák vyzval v Moskve Lavrova, aby Rusko prepustilo Sencova Čítajte Samozrejme, nie celá stredná Európa, Poliaci i Rumuni prechovávajú city diametrálne odlišné. Pričom, Merkelovej cesty do Moskvy sú emócií úplne zbavené a riešia (len) bezpečnostno-geopolitické otázky, v ktorých Nemecko – na rozdiel od V3 (mimo Poľska) a Rakúska - vystupuje ako geopolitický protihráč Kremľa, nie ako kibic snažiaci sa votrieť do priazne.
Môžeme chváliť Lajčáka, že vyzval Lavrova na „gesto“ v kauze Sencova, čím sa pripojil k tlaku svetových demokracií na Putina. Ani to ale neprebije zásadu, že slovenský minister zahraničných vecí nemá do Moskvy jazdiť, ak bilaterálne nie je čo riešiť.
A teraz nebolo.
