Rozhodnutie vlády SR požiadať prezidenta republiky, aby vrátil zákon o rokovacom poriadku NR SR na opätovné prerokovanie, odôvodnila hovorkyňa vlády Buláková tromi "závažnými pripomienkami". Prvou je, že vláda nemôže byť vylúčená rozhodnutím parlamentu z toho, aby svojím uznesením mohla vydať vlastné legislatívne pravidlá. Ide o spresnenie pôvodného $ 69 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že spôsob tvorby zákonov a podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli NR SR uznesením. Ak vláde ide naozaj iba o to, aby NR SR nemohla uznesením obmedziť spôsob pri jej zákonodarnej iniciatíve, treba povedať, že jej obavy sú zbytočné. Podľa čl. 87 ústavy je návrh zákona oprávnená podávať okrem výborov NR SR a poslancov aj vláda. Je pritom úplne samozrejmé, že parlament pri zachovaní trojrozdelenia moci - na zákonodarnú, výkonnú a súdnu - nemôže nijako relevantne obmedziť činnosť vlády. A teda ani spôsob, akým vláda bude postupovať predtým, ako sa rozhodne NR SR návrh zákona predložiť. Druhá závažná pripomienka vlády sa týka toho, že parlament nemôže prostredníctvom uznesenia ukladať vláde úlohy, ale mal by tak robiť len prostredníctvom zákonov. Ide o vskutku excelentnú závažnú pripomienku vlády, najmä ak si predstavíme, že parlament by mal iba kvôli tomu, aby mohol kontrolovať činnosť vlády, načo je oprávnený podľa ústavy, schváliť napríklad zákon o tom, aby ho vláda, trebárs v marci, informovala o plnení jej programového vyhlásenia či minister vnútra predložil správu, trebárs v máji, o vývoji kriminality v SR. Tretia závažná pripomienka vlády charakterizuje azda najvýstižnejšie aj závažnosť predchádzajúcich. Vláda totiž požaduje, aby predseda NR SR pred zvolaním schôdze, na ktorej má vláda predniesť svoje programové vyhlásenie a ktorá sa má podľa ústavy uskutočniť do 30 dní po menovaní vlády, tak mohol urobiť iba po dohode s predsedom vlády. Ústava hovorí, že "vláda je povinná". Vláda síce pripúšťa, že je povinná, ale až po dohode s premiérom.