Autor je novinár a scenárista
Afrika je kontinentom roľníkov, dvaja z troch Afričanov žijú z toho, čo dopestujú. Nie je to bohvieaké živobytie: polovica z miliardy hladujúcich obyvateľov zemegule žije na tomto kontinente.
Bieda, občianske vojny a zmena klímy vyvolávajú masovú migráciu. Aj do Európy. Už niekoľko rokov nielen znalci Afriky, ale aj európski politici prijímajú opatrenia, ktoré by mali Afrike pomôcť nielen počas humanitárnych kríz, nielen poskytovaním pôžičiek, ale premyslene aj s pomocou projektov využívajúcich poznatky špičkovej vedy.
S cieľom zvýšiť kvalitu života tak, aby sa živelná emigrácia z Afriky zmenila na únosnú.
Francois Traoré
Afričania by si vedeli pomôcť aj sami. Svedčia o tom početné príbehy, ktoré sa v posledných mesiacoch objavujú v európskych médiách. Napríklad príbeh istého roľníka z Burkiny Faso (bývalá Horná Volta). Francois Traoré pestoval kukuricu a proso. Vysychanie pásma Sahelu ho prinútilo presťahovať sa na juh krajiny. Tam, kde ešte prší, takže sa tam darí aj bavlne.
Začal hospodáriť, pôdu však nekypril tak ako ostatní veľkými motykami. Zapriahol koníka a oral. Napriek tomu, že ako prišelec nemal s bavlnou skúsenosti, ešte počas prvého roku vypestoval viac ako susedia. Zo zisku nielenže vyžil, ale čosi peňazí mu aj ostalo. Úspech kole oči aj v Afrike. Sused mu otrávil koňa.
Traoré sa závistlivému susedovi nepomstil, zo zarobených peňazí si kúpil nového koňa. A susedovi požičal peniaze, aby si mohol kúpiť takého istého. Stali sa priateľmi.
Traorému sa darilo. Po niekoľkých rokoch si kúpil traktor. Ľudia si ho začali vážiť, dali na jeho rady. Koncom minulého storočia založil Traoré Odbory pestovateľov bavlny. Prvé svojho druhu v Burkina Faso. O pár rokov založil ešte jedny odbory bavlnárov. Tentoraz pre celú Afriku.
