Lev Manovich: Jazyk nových médií, prel. V. Janoščík, Karolinum 2018.
Keď Lev Manovich, rusko-americký experimentálny výtvarník, programátor a mysliteľ v oblasti vizuálnej kultúry, vydával svoju futuristickú knihu Jazyk nových médií, písal sa rok 2001. Táto kniha bola prvým vážnym vyjadrením sa k téme digitálneho prostredia – a teraz by to chcelo prívlastok – filozofickým či kulturologickým vyjadrením? Technickým či umeleckým? Sociologickým či psychologickým?
Manovich totiž pristúpil k téme spôsobom, ktorý je vlastný digitálnym médiám: my vlastne nevieme, čím sú. Či "len" technologickým nástrojom, alebo novým médiom porovnateľným s rozhlasom, televíziou či novinami, novým komunikačným priestorom alebo novým spôsobom myslenia, či umeleckej tvorby. Vlastne je tak trochu všetkým.
A už vôbec nevieme (teda v roku 2001 sme nevedeli), ako ovplyvňujú naše vnímanie, ako zasahujú do kultúrneho prostredia, čo všetko menia a zmenia.
Umelec - mysliteľ
Lev Manovich prišiel na svet v Moskve v roku 1960 a svoje štúdiá zameral na výtvarné umenie, architektúru a počítače. V roku 1981, teda za čias veľmi reálneho brežnevovského socializmu, sa mu podarilo vysťahovať sa do New Yorku, kde sa pre zmenu začal venovať štúdiu experimentálnej psychológie a interpretácii vizuálnej kultúry.
Popri štúdiách pracoval ako počítačový animátor, dizajnér a programátor, pričom patril medzi prvých programátorov/umelcov, ktorí vytvárali 3D animácie. V deväťdesiatych rokoch si získal renomé ako tvorca experimentálnych animovaných filmov, počítačových hier a ďalších výtvarných a výstavných projektov spojených s digitálnym prostredím.
Manovich však okrem umeleckej činnosti vystupoval a dodnes vystupuje na odborných fórach ako teoreticky podkutý praktik a prednášal a prednáša na viacerých univerzitách o digitálnom umení, teórii digitálneho umenia a vzťahu človeka a digitálneho prostredia. A aby toho nebolo málo, je aj riaditeľom výskumného laboratória Cultural Analytics Lab, ktoré sa venuje výskumu kultúry, umenia a dát v digitálnom prostredí.
V platónskom svete
Kniha Jazyk nových médií je z dnešného pohľadu už klasickou filozoficko-sociologicko-kulturologickou prácou, ktorá vznikla ešte pred tým, než sa objavili sociálne siete a urobili ďalšiu digitálnu revolúciu.
Medzi rokom 2001, keď kniha vyšla, a súčasnosťou, v digitálnom prostredí prešlo "niekoľko storočí". Oblasti, o ktorých píše Manovich ako o futuristických víziách – vzťah k virtuálnej realite, "kyborgizácia" človeka, teda priame prepojenie človek/digitálne prostredie, vytvorenie nového zdieľaného prostredia – sa dnes stali realitami prekračujúcimi predpovede.
Ale základné otázky, ktoré kniha kladie – čo je vlastne "reálne" v digitálnom prostredí, zostávajú stále živé, nedoriešené a polemické.
