Isto si láskavý čitateľ všimol, že expremiér nehovorí do vetra, keď používa ukážky z dejín domácich aj zahraničných. Má ich starostlivo pripravené a častým používaním upevňuje svoju ideológiu.
Nepasujeme sa do úlohy vykladača Ficovho snára, ale pokúsiť sa môžeme.
Keď naposledy vysvetľoval svoj pohľad na migračnú krízu, požiadal nás, aby sme sa rozpomenuli na Kaddáfího varovanie. Ak s ním vraj nebudeme spolupracovať, „Európa sčernie“. Zvrhnutie líbyjského diktátora tak podľa expremiéra premenilo krajinu na „nástupište pre migrantov“.
Fico si z príčin migrácie – je ich viac ako len Líbya – vybral taký príbeh, ktorý sa mu hodí do krámu. Jednak sa ním hlási ku klasickej ľavicovej kritike, že západné štáty šíria demokraciu hlava-nehlava. Dokonca bez rozmyslu, či namiesto sekulárneho diktátora nevyskočí spoza rohu fundamentalistický režim.
Tu by sa dalo posedieť nad šálkou kardamónovej kávy s miskou datlí a o všeličom podebatovať. Napríklad o tom, že Británia aj Francúzsko s Kaddáfím nejaký čas spolupracovali. Okrem ekonomických výhod – pôžička Sarkozymu! – tiež verili, že režim si postupne obrúsi hrany.
