Je pravda, že „janusovská tvár“ ruskej politiky nie je slovenskou špecialitou. Má predobraz nielen v rôznych kútoch EÚ, ale aj tam, kde by sme sa ozaj nenazdali.
Napríklad, tri dni pred podpisom vôbec najtvrdších amerických sankcií proti Rusku Trump vyzval kolegov štátnikov na G7, že „Rusko by malo byť tu na rokovaní, malo by byť jeho súčasťou“.
Ak do obrazu priradíme nové rakúske a talianske vlády, Orbána, Grécko, čudo na Pražskom hrade a kdekoho menej významného, tak máme kontext, v ktorom Dankovo promoskovské ulietavanie nedelí a nenásobí až tak, aby sa kričalo.
Aj pohyby Merkelovej či Macrona hovoria o atmosfére a kvalite vzťahov, aké realite sankcií nezodpovedajú. Ak sa však prizrieme moci v Ríme, Budapešti, Aténach lepšie, tak sa tvária ako alternatívy politiky „Bruselu“, Junckera a spol., a – hahaha – nevidia svoju budúcnosť v „jadre“ EÚ.
