SME

Aj Rómovia v osadách si želajú pre svoje deti lepšiu budúcnosť

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

(ilustračné foto) (Zdroj: ARCHÍV SME)

Autorka je režisérka.

„Zdá sa, že som vo svojej kariére knihovníčky dosiahla métu, ktorá sa nedá prekonať,“ povedala mi sestra. Moja sestra Soňa v skutočnosti nie je knihovníčka, ale keď sa pred tromi rokmi presťahovala na dedinu, srdce jej pukalo nad chátrajúcou miestnou knižnicou.

Vzala si ju teda pod patronát, usporiadala ju, nazvláčala tam knihy z knižníc širokého okruhu kamarátov a vždy v sobotu popoludní tam požičiava knihy.

„Akú métu?“ spýtala som sa.

„Vystavila som čitateľský preukaz negramotnému čitateľovi. Povedal, že knihy potrebuje aspoň pozerať, že sa čítať časom naučí a keď nie, aspoň nám tu v knižnici pozametá.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Koľko má rokov?“ spýtala som sa a očakávala historku o nejakom škôlkarovi.

„Štrnásť,“ povedala a porozprávala mi príbeh rómskeho chlapca z osobitnej školy, ktorý síce čítať nevie, ale knihy má rád a chcel by mať čitateľský preukaz ako jeho súrodenci, chcel by tak ako oni prísť každý týždeň domov s knižkou a potom sa s ňou o týždeň ukázať v knižnici a rozprávať, čo sa mu v nej páčilo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pretože moja sestra sa s ľuďmi o knihách rozpráva. Založila v dedine bookclub, v knižnici učí deti háčkovať, aj to, že ich názor niekoho zaujíma, a nerómskych susedov, že by mali deťom odzdraviť, aj keď sú rómske. Keď sa v lete ocitla v múzeu rómskej kultúry a potom deťom v knižnici rozprávala o tom, že môžu byť hrdí na to, že sú Rómovia, šokovalo ju ich reakcia.

Pozerali na ňu s úžasom. Hrdí na to, že nie sú bieli? Že sú chudobní a nikto im nechce dať robotu? Že ich nikto nepochváli, neodzdraví, že nech sa udeje čokoľvek, sú na vine oni?

Univerzálni vinníci

Keď môj syn pred rokmi šiel do prvej triedy, kúpila som mu teplú vatovanú vestu. Jesenné rána už boli chladné, takže ju mal zvyčajne cestou do školy na sebe, popoludnia boli ešte teplé, takže vestu občas zo školy doniesol v ruke a občas ju tam zabudol.

Trvalo pár dní, kým som si uvedomila, že vesty máme zrazu doma dve. Zabudnutú vestu totiž zobral syn zo školy dvakrát: raz svoju a raz rovnakú cudziu v domnienke, že je jeho.

Na druhý deň som s vestou a ospravedlnením zašla za učiteľkou, či nevie, komu chýba. Učiteľka si vzdychla: „Tak vesta bola u vás? Lebo včera prišiel do školy zúrivý otecko chlapca, ktorému sa stratila vesta, a rovno nakričal na jeho spolužiaka Adama, že prečo kradne veci.“

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5JT8 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Historické vyrovnanie sa s Ficom zatiaľ nie je na programe.


Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


SkryťZatvoriť reklamu