Udelenie českého štátneho vyznamenania Michalovi Davidovi pri príležitosti storočnice založenia Československa nejednému Slovákovi zlomyseľne zdvihne kútiky. Úsmev nás prejde, keď sa zamyslíme, komu udelíme cenu na domácej pôde – vôbec nikomu.

Nie je to zlá vôľa, ono sa to ani nedá, štátne vyznamenania sa zvyknú udeľovať pri príležitosti „najdôležitejšieho“ štátneho sviatku a tým je u nás prvý január ako vznik republiky, dokonca to máme aj v zákone.
To nič, je to najlepší spôsob, ako si uctiť Československo. V rozdiele medzi českým a slovenským prístupom sa odráža všetko, čo bolo prekurzorom budúceho rozvalu.
Česi si Československo zvnútornili, prijali ho za svoje a stotožnili sa s Českom. Preto je pre nich kľúčovým sviatkom deň založenia nejestvujúceho štátu, preto po jeho rozdelení v rozpore so zákonom a dobrými mravmi sprivatizovali jeho vlajku a zväčša úprimne nechápu, keď im to niekto vyčíta.