Zvláštny je predpoklad, že toho, kto vstúpi do vysokej funkcie, treba chrániť pred kritikou. Iba týmto politickým folklórom si dokážeme vysvetliť, že časť vedenia UMB stojí za utajením akademickej práce Andreja Danka.

Úplne vážne sa niektorí apologéti vžívajú do takých dôvodov, že by predseda parlamentu mohol byť posudzovaný prísnym – až neprajným – okom, a preto vraj chápu, že jeho práca zostane pod zámkom.
V sérii mien, ktoré sa ovenčili titulom za zmäkčených podmienok (či podvodom), sa nám javí najzábavnejší prípad Jána Figeľa. Oko bolo prižmúrené, keďže doktorand bol vo vysokej funkcii – eurokomisára pre vzdelávanie (!).
Úplne chápeme, že politici nie sú vo funkciách preto, že vynikajú vo svojom akademickom odbore. Nemali by si preto ani vymáhať tituly. Lebo do funkcie sa dá dorásť, do titulu nie.
Tlakom na Dankov malý doktorát môžu akademici konečne ukázať, že k politickej triede nie sú v poddanskom stave. Rozdávaním titulov a chránením funkcionárov zatiaľ gestikulujú, že sú.