Autorka je slovensko-švajčiarska spisovateľka, žije v Bazileji
Na svojej autorskej strane nám Lucia Siposová prezrádza, ako národnostne precitla vďaka náhodnej presvedčivej informácii z úst jednej Slovenky o cudzom barbarskom náboženstve, ktoré nás nielen duchovne, ale priam fyzicky ohrozuje.
Veď jeho vyznávači už konajú, už po nás šliapu, znásilňujú takzvané biele ženy a to všetko sa deje v európskych veľkomestách, v Nemecku, vo Švédsku, všade, kde sa rozmohol ničivý multikulturalizmus.
Ako ustáť nepohodlný rozhovor. Napríklad o migrácii Čítajte Celý Západ sa vďaka svojej veľkorysosti k neeurópskym prisťahovalcom stal no-go zónou.
A kde je odvaha postaviť sa proti tomu? Násilníci sa z nás rehocú, ako sa nechávame zotročiť.
A tu Lucia Siposová pri slovách svetaznalej krajanky pocíti v sebe silu brániť si svoju mierumilovnú kultúru, odhodlanosť priam z nej vytryskne pri myšlienke na zákerného nepriateľa a aké šľachetné od nej, že je ochotná podeliť sa s nami s revolučnou obrodou, nájsť pre nás všetkých východisko.
Dostala priestor v novinách, aby tu rozvíjala svoj intelektuálny potenciál, musí to predsa využiť. To je jej občianska povinnosť, dlh spoločnosti, ktorý v sebe cíti píšuci človek.
