Vidieť kukláčov chodiť po dome Mariana Kočnera prináša isté zadosťučinenie. Hlad po spravodlivosti je ešte väčší, ak sa pozrieme, ako to dnes vyzerá na Malte.
Rok od vraždy novinárky sú v cele len vykonávatelia. Vládni labouristi, ktorých Galiziová obracala vo svojej investigatíve, vyšli z predčasných volieb dokonca posilnení. A vláda môže podobne ako tá naša opakovať, že „krajine sa darí".

Zopár rozdielov nás zatiaľ drží, aby sme takto nedopadli. Galiziovej vraždu si maltská spoločnosť nezobrala natoľko osobne ako zabitie mladého páru u nás.
Príbeh Kuciaka a Kušnírovej má jednoducho inú charizmu, s tým sa nedá veľa narobiť. Súcit nie je príliš spravodlivý.
Aj keď sa tu i tam rozbehol boj o pamäť, u nás to s odstraňovaním sviečok z pamätného miesta skúsili len raz a naposledy.
So záujmom sa musí dívať aj expremiér Fico. Maltský premiér síce prežil udalosti, no už teraz vie, že jeho európska kariéra nemá také svetlé zajtrajšky, ako sa zdalo dovtedy.
V každom prípade sme o Kočnera popredu.