Miloš Zeman, Radoslav Procházka a Ján Slota toho nemajú veľa spoločného, ale spoločnými silami sa môžu mimovoľne zapísať do tvorby jednej z kapitol praktických zásad slovenskej žurnalistiky.
Nie prvú, ani najdôležitejšiu, ale zaujímavú – v tom či onom čase nás totiž prinútili premýšľať o tom, ako sa vyrovnať s citovaním vulgarizmov v spravodajských textoch.
Azda sa ani jeden z nich neurazí, že sú tu ako príklady uvedení práve oni, rovnako by sa dalo uviesť množstvo iných mien, natíska sa trebárs Ivan Gašparovič a spôsob, akým išiel privítať Michala Kováča.
Konkrétne osoby nie sú podstatné a intelektuálna kapacita prinajmenšom Zemana a Procházku siaha oveľa ďalej, akurát boli naporúdzi. Slota má vulgárnosť zapísanú vo svojej politickej DNA, Procházka na pamätnom sneme Siete nadával tak rozkošne, že sa jeho slová o chalanoch stali súčasťou jazykového korpusu, nuž a Zeman poskytol to, čomu novinári hovoria aktualizačný moment.
Hviezdička nič neukryje
V rozhovore pre Český rozhlas totiž považoval za potrebné oznámiť nám, že chce oceniť troch bojovníkov proti „ekonomickým zmrdom“ a novinári opäť stáli pred otázkou, ako si s vulgarizmom poradiť.
V zásade sa naskytovali tri možnosti, teda priamo citovať alebo iba povedať, že prezident v istom kontexte spomenul vulgarizmus, ale predmetné slovo vôbec neuviesť, alternatívne si zvoliť alibisticko-zbabelú tretiu možnosť a niektoré z písmen vyhviezdičkovať.
Netreba mať zvlášť veľký prehľad, aby sme vedeli, že novinári stále siahajú práve po tej najhoršej, teda tretej možnosti. Asi sa im to zdá nesmierne bystré, veď čitateľa informovali, ale zároveň predsa vulgarizmus neuviedli.
No. Povedzme si skraja, že oni ten vulgarizmus uviedli. Každý, kto vidí, že Zemanovi prekážajú ekonomickí zm*di, asi pochopí, čo sa ukrýva pod hviezdičkou.
Niet čitateľa, ktorý by si to v hlave neposkladal a v duchu nevyslovil. Čo nás privádza k otázke, prečo sa s nami vlastne (niektorí) novinári hrajú na slepú babu.
