Autor je politológ, zaoberá sa históriou politického myslenia na Slovensku.
Súčasné okrúhle výročie vzniku Československa je a bude spojené s množstvom slávnostných recepcií, konferencií či diskusií. Oslavy získania našej národnej a politickej slobody vyvrcholia (jednorazovým) štátnym sviatkom 30. októbra, čím si pro forma „splníme svoju povinnosť“ k vlastnej minulosti.
Vitálny odkaz vzniku republiky nám tak zostáva skrytý za gestami, ktoré nemajú žiaden hlbší obsah. A to napriek tomu, že étos republiky ponúka inšpiratívne momenty i dnes. Jedným z nich je i rešpekt k menšinám a povinnosť spoločnosti pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú a nedokážu sa vlastnými silami dostať z ťaživej sociálnej situácie.
Trpeli na slepotu
Keď sa definitívne rozhodlo, že Slovensko bude vyňaté zo štátneho rámca Uhorska a stane sa plnohodnotnou súčasťou ČSR, bola naša situácia priamo zúfala.
Výpovednými sú v tomto smere mnohé štatistiky, mapujúce epidemiologickú situáciu na Slovensku z 30. rokov 20. storočia. Prezident lekárskej komory pre slovenskú krajinu prof. Stanislav Kostlivý vo svojej správe o vývoji zdravotného stavu slovenskej populácie napríklad uvádza ako úspech československej štátnej politiky pokles výskytu v tom čase na Slovensku rozšíreného trachómu.
Táto infekčná choroba, postihujúca zrak, môže vyústiť do úplnej slepoty. Oblasťami jej výskytu sú v súčasnosti najmä subsaharská Afrika a hospodársky zaostávajúce regióny Ázie a Južnej Ameriky, čiže oblasti s veľmi nízkou úrovňou hygieny a zdravotnej starostlivosti.
Trachómom trpeli začiatkom 20. storočia na Slovensku desaťtisíce ľudí. Štátne inštitúcie preto neváhali investovať nemalé prostriedky a ľudský kapitál s cieľom totálnej eradikácie tejto zákernej choroby – bolo zriadených 36 ústredných poradní a ambulancií so 67 expozitúrnymi ordináciami.
Na novozriadenej Lekárskej fakulte Univerzity Komenského boli budúci lekári špeciálne pripravovaní v oblasti oftalmológie a sestrám boli poskytované kurzy na očnej klinike. Zvýšená pozornosť bola venovaná otázke hygienických štandardov a osvety, nakoľko hlavným zdrojom nákazy sú nedostatočné hygienické návyky a nízka úroveň čistoty vody.
Netrvalo dlho a sústredená štátna politika začala prinášať badateľné výsledky. Zatiaľ čo v začiatkoch úsilia bolo ročne zaznamenaných niekoľko tisíc nových prípadov trachómu, v roku 1933 prof. Kostlivý mohol konštatovať, že na území celého Slovenska bolo rozvinutou sieťou oftalmologických pracovísk zachytených iba 120 nových prípadov.
Chorobám nerozumeli
Podobná situácia bola aj v oblasti zdravotnej starostlivosti o deti a dorast. Ako uvádza v štatistickom prehľade Kostlivý, v roku 1921 bola na Slovensku zistená priam hrozivá úroveň detskej úmrtnosti vo výške 23,3 percenta.