Autor je bývalý riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.
V súčasnosti sa diskutuje návrh, ktorým by sa zaviedla horná hranica dôchodkového veku 64 rokov priamo do ústavy. Tento návrh nie je zlý len preto, že je v rozpore s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií.
Výdavky na starobné dôchodky sú typickou agendou sociálneho štátu, ktorá je v demokracii legitímna. Zvyšovanie sociálnych výdavkov zákonite vedie k zhoršeniu verejných financií, ale tak je to vždy pri politickej voľbe medzi dvoma protichodnými cieľmi.
Za väčší problém považujem to, že dôchodkový strop nemá žiadne ekonomické a sociálne zdôvodnenie, vek 64 rokov bol stanovený arbitrárne.
Naviazať na vek dožitia
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) minulý mesiac vydala výbornú analýzu „Dôchodkový vek: mýty a fakty“, v ktorom uviedla 12 argumentov, prečo je zastropovanie dôchodkového veku zlým opatrením. Dôležité rozhodnutia by mali byť informované, zvlášť tie s významnými spoločenskými dosahmi, preto by si štúdiu určite mali prečítať aj zákonodarcovia.
