O povahe vzťahu medzi Ficom a Pellegrinim sa špekuluje už od prvého momentu. Teda toho, keď Pellegrini mlčky prijal funkciu a Fico sa rozrečnil, že on nikam neodchádza a sľúbil nám pravidelný prísun tlačoviek.
Fico mohol počkať v zákryte, menej sa exponovať a popravde, aj menej dráždiť. Veď aj po prezidentských voľbách ho chvíľu nebolo, aj Orbán sa kedysi na chvíľu zašil, aby načerpal tvorivú inšpiráciu, takže by to nebolo nevídané ani nevysvetliteľné.
Namiesto toho Fico verejnosti ponúkol pomôcku, ako teraz porozumieť jeho pozícii voči novému premiérovi: tandem Fico - Pellegrini, Pellegrini - Fico. Čiže ešte aj dohady o tom, kto sedí vpredu, vyvracia striedaním mien.
Jedine, že by sa ten vzťah podobal čomusi inému. Pretože aj bez kuloárneho šepotu možno zachytiť štiepenie, akýsi dvojrýchlostný Smer. Kým Pellegrini ďalej ťahá (v rámci možností) do jadra a drží sa v politickom mainstreame, Fico sa driape cez okraj.
