Sedemnásty október sa stal dňom, keď v Kanade legalizovali marihuanu. U nás doma na ostrove Vancouver sme túto príležitosť oslávili položením novej strechy na kôlňu na dvore.
Materiál som kúpil lacno (nepoužité asfaltové šindle, ktoré strávili niekoľko rokov vonku, predávali po desať eur za balík). Nakoniec mi pomáhala nielen manželka, ale aj niekoľko priateľov, čo boli ochotní pracovať len za pivo.
A konečne prestalo pršať na tak dlho, aby sme aspoň strhli staré šindle a riskovali, že drevo zostane nezakryté.
Pripúšťam, že nikto sa nesnažil oslavovať „deň legalizácie“ zapálením džointa. Moji dvaja dobrovoľníci jednak vyfajčili za život toľko marihuany, že ňou napáchli a boli všade cítiť na hony, akoby nabalzamovaní konopou.
A vzhľadom na moje vystresované správanie zrejme usúdili, že deň sa nevydarí o nič lepšie, ak budú v rauši. Ako všetci domáci majstri s prácou na plný úväzok, aj ja som netrpezlivo podupkával, ešte kým si prvýkrát chlipli raňajšej kávy a pristihol som sa, ako mikromanažujem ich ukladanie šindľov a dokonca aj ich zatĺkanie klincov.