Krátko pred belgickými komunálnymi voľbami sa v slovenských médiách objavila správa, že tridsaťročný Radoslav Šoth, sa ako prvý Slovák môže dostať do bruselského mestského zastupiteľstva.
“Chcem zlepšiť podmienky pre občanov aj cudzincov žijúcich v Bruseli,” povedal agentúre TASR Šoth, keď sa slovenské médiá začali zaujímať o jeho kandidatúru do mestského zastupiteľstva v hlavnom meste EÚ.
Šoth v Bruseli žije od roku 2010. Občianska platforma, ktorú do volieb viedol ako líder kandidátky (jednotku si vraj vyžreboval), nakoniec v hlasovaní 14. októbra neuspeli, ale jeho kandidatúra je tak či tak odkazom aj pre nás na Slovensko.
Kto môže voliť
Predstavte si, že desať rokov žijete v obci, kde ste sa presídlili z osobných alebo pracovných dôvodov. Možno ste len rodení Bratislavčania, ktorí si kúpili dom v Rajke alebo vo Wolfsthale, možno ste usilovní Slováci v Írsku, ktorí sa z nekvalifikovaných gastarbeiterských pozícií vypracovali tak, že dnes majú svoj vlastný malý biznis.
Keď prídu komunálne voľby, môžete v mieste svojho bydliska voliť aj vy. Podľa európskych štatistík však šanca, že ste si svojho práva vedomí, nie je veľmi veľká (v Eurobarometri v roku 2016 o ňom vedelo v priemere 54 percent občanov EÚ). A keď sa aj k urne vyberiete, nie všetci vaši spoluobčania na váš politický počin hľadia s pochopením.
Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, “každý občan Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a byť volený do orgánov miestnej samosprávy vo voľbách v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu” s tým, že členský štát môže rozhodnúť, že iba jeho vlastní občania sa môžu uchádzať o funkciu starostu.
Na Slovensku môžu cudzinci s trvalým pobytom v komunálnych voľbách nielen voliť, ale aj kandidovať. Správa Európskej komisie z januára tohto roku uvádza, že na Slovensku je vyše 47 000 takýchto “mobilných” občanov EÚ, teda trochu viac ako 1 percento všetkej voliacej verejnosti.
K nim treba prirátať ešte občanov “tretích krajín”, mimo EÚ, ktorí u nás majú trvalý pobyt. Ku koncu septembra teda dohromady 67 768 ľudí s právom voliť na celom území Slovenska, z toho asi štvrtina v Bratislave, podľa odhadov z cudzineckej polície, tak ako ich cituje novinárka Radio Slovakia International Anca Dragu.
Veľkomesto Bratislava
Znamená to, že v Bratislave tak kandidátom ležia pod nosom tisíce potenciálnych hlasov. Keďže v komunálnych a regionálnych voľbách o zvolení nezriedka rozhodujú len trojciferné čísla, nie sú to zanedbateľné počty.