Privoláte políciu, že vás napadol expriateľ a hliadka sa opýta, čo má teraz akože robiť.
Mladík zbil do krvi expriateľku. Dostal pokutu Čítajte Nie sme v Skrytej kamere, ale vo Fiľakove. Podľa výpovede študentky, ktorú zbil bývalý partner, polícia konala práve takto, neistá si správnym postupom. Akoby sa také v tomto meste stalo poprvýkrát.
To znamená, že policajti zjavne neprešli tréningom. Ani prokuratúra či lučenecký súd, zdá sa, nebrali do úvahy povahu trestného činu. Navyše nenašiel sa nik, kto by obeť poučil, že zákon ju chráni aj pred prenasledovaním od expriateľa; trestný čin teda nie je len rozbitá tvár.
Legislatíva dnes čiastočne ladí s odmietnutým Istanbulským dohovorom. No ešte treba jej znalosť dostať k orgánom činným v trestnom konaní – aj vo Fiľakove. Lebo ak obete nemajú informácie a nemajú ich ani vykonávatelia moci, ktorí ich majú chrániť, dobrý úmysel zapísaný v zákone nám nie je nič platný.
Istanbul na toto mohol zatlačiť, ale to by museli politici počúvať vlastné ministerstvá a expertov, nie Kuffu s Chromíkom.
