Nepíše sa to ľahko, ale keďže v stávke nie je nič menej než právny štát, slobody a ľudské práva na celé dvadsiate roky; dohodu s Ficom & Smerom o voľbe ústavných sudcov by demokratická opozícia ešte mala skúsiť.
Niežeby bola silná viera v pripravenosť najsilnejšej vládnej strany nebudovať si v Košiciach pevnosť, ale za čisté svedomie, že urobili všetko, to stojí.

Nemá totiž pravdu Ondrej Dostál, ktorý v súvislosti s návrhom („návrhom“?) na priamu voľbu sudcov – čiže bez druhého kola v paláci - hovorí, že „nebudeme súhlasiť s akýmkoľvek riešením, ktoré by vynechalo prezidenta, lebo dôležitejšie je v tomto prípade rozloženie nejakej váhy brzdy a nejaký balans medzi ústavnými inštitúciami“.
Nie. Rovnováha mocí je iste dôležitá, ale najdôležitejšie v tejto kauze je zabrániť voľbe 18 politicky koaličných a ideologicky nacionálno-socialistických právnikov, ktorí by finálny "lós" hlavy štátu i tak zdegradovali na výber podľa vzoru Laššáková/Mamojka (a pod.).