Predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica
Príspevok pána ministra životného prostredia zodpovedá presne súčasnosti. Hrubá manipulácia s číslami, spochybňovanie storočiami osvedčených metód ochrany lesa a najmä, demagógia.
Tri mýty o lykožrútovi (píše László Sólymos) Čítajte Problematika ochrany lesa nie je čierno-biela. Je až príliš komplikovaná, aby sa zľahčovala označením "mýty". Preto aj odpoveď na "mýty" sa nezmestí na pár riadkov, ak to má byť o faktoch.
Zdravý smrek lykožrúta zvládne
Prvý "mýtus", ktorým sa autor zaoberá, by sa dal prirovnať k polemike o tom, čo bolo skôr – vajce či sliepka. Lykožrút je prvotný alebo druhotný škodca? Dnes máme na Slovensku 98,7 percenta lesov, ktoré človek nejakým spôsobom viac či menej ovplyvnil.
Aj smreky na nepôvodných stanovištiach mali svoje opodstatnenie v danom čase. Ale keď takmer jediným stavebným materiálom na domy bolo drevo, keď drevo slúžilo na pohon parných strojov, banských čerpadiel, na výrobu dreveného uhlia do hút a sklární (dalo by sa dlho pokračovať), a práve smrek je drevina, ktorá dokázala zvyšujúcu sa potrebu dreva zabezpečiť svojím rýchlym rastom, áno, smrek sa sadil aj na nepôvodné stanovištia.
No a dnes, v časoch otepľujúcej sa klímy naozaj smreky na nepôvodných stanovištiach hynú. Následkom oslabenia ich veľmi rýchlo nájdu lykožrúty, ktoré už len dielo skazy dokončia. Ale podotýkam – až na oslabené smreky nalieta lykožrút. Zdravý smrek by totiž normálnej populácii lykožrúta odolal – dokáže sa brániť zaliatím zavrtávajúceho sa lykožrúta živicou.
Žiaľ, pre obmedzenia pri spracovaní vetrovej kalamity, napríklad aj v druhom a treťom stupni ochrany, sa lykožrút premnožil a usychajú smrečiny aj na pôvodných stanovištiach.
Pritom je zarážajúce, že práve tie nepôvodné smrečiny (v Tichej a Kôprovej doline v Nízkych Tatrách) sa dostali do rezervácií a či len do tretieho stupňa ochrany, a teda s možnosťou v nich naďalej lesnícky hospodáriť, dnes je zásah v národnom parku div nie zločinom.
Pritom včasným spracovaním kalamitného smrekového dreva by sa zabránilo usychaniu aj smrekov v naozaj najvzácnejších lokalitách (napríklad pôvodná smrečina pod Kriváňom).
Smrekové porasty nie sú pôvodné
Tým som plynule prešiel aj k druhému mýtu, ktorý tvrdí, že pre bezzásahovosť sa rozšírila lykožrútová kalamita. Zámerná hra s číslami tak, aby to vyzeralo dobre, pritom je to úplne zle poňaté.
Na jednej strane sa zdôrazní, že "bezzásahových území s nadpolovičným výskytom smreka sú len dve percentá", ale obratom sa spomína "celá krajina". Zastúpenie smreka v lesoch na Slovensku je 26,4 percenta, takže lykožrút určite nenapadne "celú krajinu".
