Autor pracuje v Českom rozhlase
Štúr dal Slovákom jazyk, Hlinka a Tiso štát, a Husák k nemu pripojil Čechy a Moravu. Tento vtip koloval v Prahe po tom, ako sa československým prezidentom 29. mája 1975 stal Gustáv Husák.
Okolo stého výročia vzniku Československa zaslúžene padajú mená Masaryk, Štefánik, Šrobár, Beneš.
Ak sa pýtame, kto ďalší výrazne ovplyvnil vývoj spoločného štátu a životy jeho obyvateľov, musíme v prvom rade menovať Gustáva Husáka.
V najvyšších poschodiach politiky pôsobil neuveriteľných 46 rokov, československým prezidentom bol 14 a pol roka (dlhšie ním bol len Tomáš Garrigue Masaryk, 17 rokov).
Husák - krízový manažér
Výrazne zasiahol do osudov Československa predovšetkým v dvoch zlomových chvíľach - po vojne, keď voľby 1946 na Slovensku vyhrala Demokratická strana, a Husák sa napriek tomu prepracoval k moci so svojimi komunistami. A potom po roku 1968, keď sa stal strojcom a symbolom normalizácie.
„Jeho hviezdne chvíle prichádzali v prelomových časoch, keď sa dokázal veľmi rýchlo zorientovať, improvizovať a vyniknúť - zaujať pozíciu krízového manažéra. Krízu chápal ako jedinečnú príležitosť, ktorú treba využiť, aj na posilnenie vlastnej politickej moc. Uvedené schopnosti preukázal počas Slovenského národného povstania, februárovej krízy 1948 a československej krízy 1968 - 1971,“ upozorňuje Michal Macháček, ktorý vlani vydal o Husákovi dôkladnú knihu.
Mladý český historik vysoko oceňuje jeho rečnícky talent, húževnatosť, nadanie pre politiku i pracovitosť.
Jeden príklad. Píše sa marec 1968, nádejné zmeny Pražskej jari sú v plnom prúde a Husák reční na stretnutí so študentmi v bratislavskom Parku kultúry a oddychu: „Pristúpil k mikrofónu a čakal, až bude v sále ticho. Potom nás pozdravil. Ale nepovedal - moji priatelia, alebo dokonca - súdruhovia, nepovedal - dámy a páni alebo - občania, povedal len veľmi ticho, ale veľmi pevne: Slováci. Bolo to, akoby cez celú halu prešiel blesk. Bolo to neopísateľné. Ľudia tlieskali, kričali, dupali nohami...“
Toto Husák vedel. Bohužiaľ.

Bojovník proti demokratom
Členom Komunistickej strany Československa bol Husák od jesene 1933 do 18. 2. 1990, keď ho vylúčili. Veriacim komunistom bol celý život.
A tak keď voľby v máji 1946, prvé povojnové a posledné slobodné až do roku 1990, vyhrala na Slovensku Demokratická strana (vyše 61 percent hlasov, komunisti len 30), Husák začal tvrdo pracovať na jej odstavení od moci. Komunisti rozbehli proti demokratom ohováračskú kampaň, útočné články písal - pod pseudonymom, ako upozorňuje Macháček - aj Husák.