Peter Dvorský z hľadiska súčasnej moci mohol pravdepodobne urobiť všetko, čo len chcel, ale nemal jedno - povedať na adresu predsedu vlády, že "spôsob vedenia politiky až do týchto dimenzií nemôžem prijať". Týmto vyjadrením totiž z ťažko napadnuteľnej pozície svetoznámeho Slováka povedal to, čo pred ním mnoho iných, okamžite zatratených a pošpinených apologétmi súčasnej moci. Niekomu by sa síce po prvých reakciách moci mohlo zdať, že pred Petrom Dvorským sa valec špinavostí zastaví, nasledujúce dni však presvedčivo ukázali, aká je táto predstava naivná. Svojím názorom sa Peter Dvorský totiž dostal do sporu s človekom, ktorý napriek trúfalým poučujúcim slovám o bratskej láske, adresovaných slovenským biskupom, doteraz neprejavil voči ľuďom s odlišnými názormi veľa bratského pochopenia.
A keďže takisto z minulosti vieme, že pán premiér nie je práve tým typom politika, ktorý vstupuje do nerozhodnutých sporov, či do konfliktov, ktorých výsledok je neistý - a obviňovanie Petra Dvorského z protivládnych činov a nízkej motivácie takýmto konfliktom jednoducho je - nebude to predseda vlády, kto bude s názormi Petra Dvorského na civilizovanej úrovni (ak je jej ešte premiér vôbec schopný) polemizovať. Nosičov vody je totiž na Slovensku stále dosť, a tak vôbec neprekvapilo, že nechutnej úlohy prepierať rodinný život Petra Dvorského sa zmocnil jeden z najpovolanejších, podľa vlastných slov jeho "priateľ", lekár, ktorý mal dosť osobných skúseností s chorobami a telesnými schránkami bývalých komunistických pohlavárov, súčasný minister kultúry Ivan Hudec.
