Vo štvrtok na správu o účasti predstaviteľov vládnej koalície a ich rodinných príslušníkov v dozorných radách akciových spoločností, zareagoval v súkromnej televíznej stanici Markíza predseda SNS Ján Slota slovami, že na tom - rozumej na účasti príbuzných vládnych politikov v dozorných radách - nevidí nič zlé. Predseda ZRS Ján Ľupták bol zhovorčivejší. Ako vyplynulo z jeho slov, rodinní príslušníci ústavných činiteľov, majú také isté práva ako ostatní občania. Čiže, ak by sa im bránilo v členstve v dozorných radách, bolo by to porušením ich ústavou zaručených práv. Zaiste, v tomto má Ľupták pravdu. Pokiaľ sa občan svojím členstvom v orgáne obchodnej spoločnosti nedostáva do konfliktu s ústavou, so zákonníkom práce či s ústavným zákonom o konflikte záujmov, nemožno voči jeho podnikateľskej aktivite nič namietať. Na druhej strane by Ľupták a ďalší jemu podobní mali zasa chápať, že hranice kritiky verejných činiteľov sú v demokratickej spoločnosti širšie ako u radových občanov a že verejnému činiteľovi bez ohľadu na to, či sa ním stal zo zákona alebo z titulu svojej politickej funkcie, verejnosť venuje aj viac pozornosti. A táto verejnosť si nemohla nevšimnúť, že príbuzní verejných činiteľov a verejní činitelia vládnej koalície samotní boli a možno aj sú zastúpení v dozorných radách akciových spoločností z rozhodnutia FNM, teda tej organizácie, ktorú tak či onak majú pod kontrolou. Z tohto hľadiska skúmať odbornú spôsobilosť zainteresovaných nie je vôbec zaujímavé. Zaujímavá je možno skôr otázka, či tá láska k štátu, ktorú tak často a tak radi vystavujú prominenti vládnej koalície na obdiv, nie je vlastne len púhou láskou k peniazom, na ktoré môžu z pozície štátnej moci siahnuť. Toto, prirodzene, nie je žaden originálny postreh, posúvajúci celú záležitosť dopredu.