Saudskí Arabi sú v kauze vraždy novinára na pranieri celkom zaslúžene. Teda na pranieri demokratického sveta, ktorý má čisté svedomie.
Výzvy Recepa Erdogana, aby – trebárs – Rijád ukázal telo obete, znejú veľmi falošne. Turecko je v ľudských právach o chlp – prinajlepšom dva chlpy – azda pred bin Salmánom, o ohľaduplnejšom zaobchádzaní špeciálne s novinármi však ťažko hovoriť.
Saudská Arábia vraždu novinára plánovala, vyhlásil Erdogan Čítajte Od vraždy – a ešte takej brutálnej – nie je nič hroznejšie, desiatky (ak nie stovky) uväznených ľudí od pera a mikrofónov po údajnom pokuse o puč je však akurát dosť, aby sa autokrat z Istanbulu nehral na niečo, čím nie je.
Mudrovanie, že „nie je dôležité, kto vraždu vykonal, ale kto si ju objednal“, akoby sme na Slovensku už kdesi počuli... Z Erdogana však cítiť pach úpornej snahy politicky vyťažiť okolnosť, že zločin sa stal na jeho teritóriu.
Kontextom kritického cunami na hlavy Saudov je skrátka farizejské vyvolávanie politikov a režimov, ktoré si s púštnou verziou absolutistickej monarchie nemajú čo vyčítať.
