Autor je teológ a spisovateľ
Údajne to bol konštrukt, Masaryk a Štefánik potrebovali oklamať mocnosti, aby vznikol štát, prvá republika, pre Čechov pokračovanie kráľovstva inými prostriedkami, pre Hrnka začiatok kolonizácie. Krajiny, kde sa, ako napísal, správali Česi k Slovákom ako Briti k Indom.
Lenže československé dejiny, myšlienka vzájomnosti vznikla oveľa skôr. A predtým, ako sa premenila na zlyhávajúci štát, existovala v generáciách vzdelaných ľudí a veriacich.
Začalo sa to po Bielej hore
Moja babička, Juliana Molitorová, pochádzala z Komenského potomstva, na Slovensko prišli po porážke na Bielej hore a Ján Amos vydal svoju dcéru za evanjelického farára Molitorisa.
Československé dejiny sa začali na Bielej hore, po porážke protestantov, časť z nich utekala do Sliezska a stretávala sa v spoločnosti prorokujúcej princeznej, časť prišla z Moravy na Slovensko.
Babička odmietala do svojej smrti používať iný liturgický jazyk, ako kralickú češtinu. Nie preto, že by slovenčinu nemala rada, počas prvej republiky bola učiteľkou na Zakarpatskej Rusi, kde učila nových občanov Československa úradné jazyky, ale preto, že k Hospodinovi sa nechcela prihovárať profánnym jazykom.
Slovenská a česká vzájomnosť sa zrodila počas reformácie, na základoch jazyka a pokračovala Jánom Kollárom a štúrovcami, pevnými vzťahmi medzi Čelakovského a Hroboňovým krídlom. Vytvorila spoločnú, spočiatku náboženskú kultúru a neskôr štát.
Nádej medzi Nemeckom a Ruskom
Zatiaľ čo budúci autonomisti a ľudáci rokovali potajme po páde monarchie s Budapešťou o obnovení maďarskej koruny, slovenskí evanjelici pracovali na vzniku nového štátu.
Tomuto nerozumejú ani Česi, undergroundová postava Čuňas Stárek si z Československa pamätá, ako povedal nedávno na diskusii v Košiciach, iba to, že mu "dal negdo do zámku na aute v Bratislavje sirky, ty vole".
Československo sa stalo anekdotou so zadelenými úlohami. Sprostý český turista v šľapkách idúci do Veľkej Studenej doliny a blbej Slovák, ideálne pastier, výrobca parenice, tvár z Hálových obrazov.
