Krach reformy kreovania Ústavného súdu, o ktorý sa postarala celá poslanecká populácia, je verným obrazom slovenskej politiky. Partikulárne hľadiská a stranícke rozmary prebili najvyšší záujem tej verejnosti, ktorá ich volí, teda čo najkvalitnejší súd v Košiciach.
Pokus obísť prezidenta pri ústavných sudcoch Smeru nevyšiel, voľba bude po starom Čítajte Pretože, keby boli nositeľmi záujmu tých, ktorí ich do Národnej rady vyslali, kompromis – a to za každú cenu! – by postavili na piedestál svojich priorít, v lese ktorých niet vyššej než obsadenie vrcholnej ústavnej inštitúcie.
O tom niet sporu, čím sa aj kauza sudcovských nominácií zásadne líši(la) od všetkého ostatného, o čom v parlamente rozhodujú.
Trebárs od dôchodkového stropu, kde nie je nič nezodpovedné či škandalózne zahrať si okolo ústavnej väčšiny akési pexeso (keďže zákon až do neskorých 30. rokov nedelí ani nenásobí).
