Odchod zo Smeru je celkom prirodzené zavŕšenie oblúka, ktorý za dva roky opísal Marek Maďarič. Rozväzovanie pút s rodnou stranou sa dialo postupne a veľmi verejne, takže aj keď krok „de iure“ odsúval až dodnes, de facto bol preč zo Smeru už dávno.
Exminister kultúry Maďarič opúšťa stranu Smer a vládnu koalíciu Čítajte Teda najneskôr rezignáciou z postu ministra kultúry dal najavo, že nechce byť členom vlády s takpovediac špinou za nechtami.
Čím sa myslí – a Maďarič tak zrejme cíti – čosi ako metafyzická vina koalície na vraždách z Mače. (V zmysle vytvárania žičlivého, prípadne najžičlivejšieho prostredia na existencie typu Kočner.)
Vysvetlivku Maďariča, že po Kuciakovi nemôže zostať, verejnosť i opozícia zhltli, nehľadiac na skutočnosť, že rezort prenechal málo- prípadne nekompetentnej osobe, čo – uznáte – nebolo dvakrát štátotvorné.
Ani širší konsenzus, že kultúra nemala lepšieho ministra ako on, Madariča nezdržal.
Teraz sa zase dá odtušiť, že poslednou kvapkou mohla byť snaha o mocenské ovládnutie Ústavného súdu, keď jediný zo Smeru hlasoval proti „Madejovi“, pričom „viac nechcem privádzať svojich kolegov v koalícii do situácie, keď ako koaličný poslanec nehlasujem za väčšinu koaličných návrhov“.
